zložiť túto skúšku s takým prospechom, ako sa v tej dobe vyžadovalo. Podarilo sa. Maturitné skúšky mali písomnú a ústnu časť. Témy skúšok určoval sám superintendent dištriktu. Na vypracovanie písomnej práce z jazyka slovenského, latinského a matematiky mali študenti po štyri hodiny na každý predmet, na nemčinu a gréčtinu po tri hodiny. Ako pomôcky mohli použiť jedine latinský a grécky slovník a logaritmické pravítko. Dozorkonajúci učbár viedol o priebehu písomných maturitných skúšok písomný záznam. Ústne maturity sa robili pred maturitnou komisiou. Maturanti boli skúšaní po dvoch a každý dostal po jednej otázke. Skúšanie týchto dvoch žiakov trvalo asi 1 a pol hodiny, podľa toho ako boli pripravení. Odpovede hodnotil zástupca dištriktu, riaditeľ gymnázia a skúšajúci profesor. Hodnotenie sa porovnávalo s písomnou maturitnou skúškou a s klasifikáciou v poslednom ročníku. Stupnica mala päť stupňov: výtečne, chválitebne, dobre, dostatočne a nedostatočne. Ak maturujúci neprospel opravná skúška mu bola povolená po dvoch mesiacoch. Písomné skúšky sa konali v dňoch od 2. – 6. júna 1868. Ústna skúška prebiehala 22. júna 1868 v Evanjelickom kostole v Revúcej. To, či by ste maturitu zvládli vy alebo dnešní študenti aj dnes, posúďte sami.
Témy prvých skúšok dospelosti:
1. Preklad zo slovenského na latinské dľa Süpfla II. článok: Kreter.
2. Preklad z latinčiny na slovenské Cicero de officiis Liber III. caput X.
3. Z gréčtiny na slovenské Homeri Illias Carmen X. v. 144-190.
4. Práca slovenská: Umenie nemá pojiť s hrubosťou, ale s mravy dobrými a bude jedno druhému ozdobou. Amos Komenský.
5. Práca maďarská: A mohácsi vész hatása Magyarország szellemi fejlődésére.
6. Práca nemecká: Das Leben des Menschen gleicht einem Strome.
7. Matematické úlohy:
a) Voľno padajúce teleso prejde za prvú sekundu 1500 5’ a v každú nasledujúcu o 31’ viac. Koľko stôp prejde to teleso za 25 sekúnd a jak veľký je priestor v ostatnej sekunde prejdený?
b) Jak vysoká je väža, keď ju oko naše z výšky 15´ nad jej základom pod uhlom 3600 15’ 12’’ vo vzdialenosti 214’ vidí?

Lucia Oravec Koreňová
Foto: Archív MPSG, LA SNK


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a