Udalosti (13)
S úctou si pripomíname slávne udalosti Slovenského národného povstania spred 82 rokov aj na Gemeri
Napísal(a) MG - AI
Žijeme v čase, kedy si celý národ slovenský pripomína významné výročie spadajúce do oslobodzovacích bojov II. svetovej vojny v rokoch 1944 - 1945, ktorej autorom bola fašistická Nemecká republika na čele s vojnovým zločincom Adolfom Hitlerom. Patrí k nemu najmä Slovenské národné povstanie (SNP). SNP vypuklo 29. augusta 1944 o 20:00 hod., kedy podplukovník Ján Golian vydal vojenskej posádke kódové heslo „Začnite s vysťahovaním“. Išlo o priamu reakciu na to, že nemecké okupačné vojská začali vstupovať na územie vtedajšej Slovenskej republiky s cieľom potlačiť silnejúce partizánske hnutie.
Kľúčové udalosti predvečera povstania
-
Príprava v tajnosti: Vojenské ústredie v Banskej Bystrici pod vedením Jána Goliana pripravovalo plány od jari 1944. Optimálny plán počítal s koordináciou s Červenou armádou, no nemecká okupácia spustila povstanie predčasne.
Pani Gitka Matúšová odišla z nášho sveta prekvapivo rýchlo a nečakane
Napísal(a) Juraj Genčanský
STOPA JEJ RUKY V HLINE
Mgr. Margita Matúšová
* 1949 – † 2020
Zmierovanie so smrťou je bolestné. Avšak je to bolesť, ktorá svedčí o chvále života. O tom, že napriek všetkému sme až bytostne vďační za pozvanie do neho a zotrvanie v ňom. A nech sme mali voči nemu koľkokoľvek výhrad – ťažko sa nám z neho odchádza. A tá neochota odísť je vlastne poďakovaním – poďakovaním za život.
Fotografie z udalostí augusta 1968 v Rimavskej Sobote a okolí
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD
Pri príležitosti 50. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa vystaví Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote súbor fotografií, ktoré zachytávajú vpád sovietskych vojsk 21. augusta 1968 v Rimavskej Sobote a okolí. Fotografie budú v priestoroch múzea vystavené od 17. augusta do 30. septembra 2018. Všeobecne je známe, že invázia spriatelených vojsk do Československa, označovaný krycím názvom ako „operácia Dunaj“, bol vojenský vpád vojsk piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy (ZSSR, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a NDR) na čele so Sovietskym zväzom, ktorý znamenal vojenskú okupáciu nášho územia a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem. Operácie sa zúčastnilo približne pol milióna vojakov
Banícke múezum v Rožňave pripomenie udalosti spred päťdesiatich rokov
Napísal(a) G. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva na spomienkový deň s názvom August 1968. Múzejníci si chcú aj s Vami pripomenúť udalosti vpádu okupačných vojsk do nášho mesta. Podujatie sa začne premietaním uchovaného videodokumentu “Rožňava 21. augusta 1968“ a následne Mgr. Pavol Horváth bude pokračovať krátkou tematickou prednáškou. V rámci programu podujatia prítomným taktiež ukáže niektoré miesta Rožňavy späté s udalosťami z r. 1968, na ktorých ešte aj dnes je možné badať viditeľné stopy. Na záver zapália sviečky pri pamätníku Štefana Ciberaja na jeho a pamiatku všetkých ostatných obetí týchto udalostí. Podujatie určené pre širokú verejnosť sa uskutoční 21. augusta 2018 so začiatkom o 16:30 hod. v Budove riaditeľstva
Medzinárodný deň detí je sviatok detí, ktorý sa oslavuje v mnohých krajinách sveta. Medzinárodný deň detí sa zvyčajne oslavuje každoročne 1. júna. Na Slovensku sa slávi od roku 1952. Myšlienka Medzinárodného dňa detí vznikla na Svetovej konferencii pre blaho detí v Ženeve v roku 1925. Po konferencii viacero vlád zaviedlo vo svojich krajinách takýto deň, s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy týkajúce sa detí vo svete. Aj v našom mestečku sa dobrovoľní hasiči v spolupráci s Mestom Jelšava rozhodli 1. júna 2018 potešiť deti hasičským popoludním na detskom ihrisku pri Mestskom dome kultúry. Dospelí hasiči, ale aj „plameniaci“ pripravili stanovištia – hod granátom, pumpovanie z „džberovky“ na cieľ, chytanie „rybičiek“, rytierske hry.
Od historicky prvých maturít v slovenskom jazyku v Revúcej ubehlo stopäťdesiat rokov
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
O tom, že Prvé slovenské gymnázium v Revúcej má v histórii Slovákov jedinečné a významné postavenie už špeciálne zdôrazňovať netreba. Veď dnes je v meste Revúca tejto prvej slovenskej strednej škole venované múzeum. Práve pred 150 rokmi sa v tejto škole v školskom roku 1868, ako povedal Škultéty: „naplnila najvrelejšia túžba priateľov slovenskej osvety“ a správca mohol otvoriť školský rok s radostným „Aleluja!“. Gymnázium sa stalo vyšším, osemročným a po prvýkrát sa v histórii slovenského školstva v Revúcej konali prvé skúšky dospelosti, maturity. Šesť riadnych, traja pomocní a jeden výpomocný učbár vyučovali v 8 triedach 130 študentov. Na začiatku školského roka 1868 nebolo jednoznačné, či študenti budú skladať aj skúšky dospelosti, a či vôbec budú v stave
Spomienka na najväčší požiar v Revúcej
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Apríl 1938
Pred 80 rokmi Revúcu zachvátil najväčší požiar v 20. storočí. V tomto roku, keď si evanjelická cirkev pripomínala 150. výročie pristavenie veže kostola, v piatok o 14. hodine vypukol požiar, lebo v ľavom komíne kostola sa vznietili sadze. Iskry z ohňa, ktorý vyšľahol z komína, padali na naolejovanú šindľovú strechu a zakrátko boli spolu s vežou v plameňoch. Situáciu komplikoval silný vietor, ktorý strhával horiace šindle a roznášal ich po okolí.
Nebol to žart.
Väčšina hasičských zborov si myslela, že ide o prvoaprílový žart, a preto neverili, že Revúca je vo veľkom ohrození.
Sovietske jednotky v rokoch 1968 – 1991 boli aj v Gemeri-Malohonte
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
V roku 2018 uplynie 50 rokov od vstupu vojsk piatich armád štátov Varšavskej zmluvy do Československa (Sovietskeho zväzu, Bulharskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky a Poľskej ľudovej republiky). Vstup okupačných vojsk 21. augusta 1968 je výrazným osudovým momentom v dejinách Československa. Oprávnene je tento rok radený do série rokov 20. storočia zakončených magickou osmičkou (1918, 1938, 1948, 1968).
Koncom roku 1968 väčšina okupačných vojsk opustila územie Československa. Približne 75 000 sovietskych vojakov, ktorí zostali, sa z ulíc stiahli najprv do provizórnych táborov, neskôr do kasární uvoľnených Československou ľudovou armádou, alebo do nových objektov postavených pre tento účel.
Obrázky z februárovej zimy na Gemeri po jej najnovšej nádielke
Napísal(a) MG od
Prvý deň tohto týždňa sa niesol na sociálnej sieti v znamení snehových nádielok. Horliví fotoamatéri sa predbiehali, kto sa preukáže najzaujímavejším záberom z miesta svojho bydliska. Na ich uverejnenie som však nemal veľký výber. Väčšinou sa takéto obrázky s veľkým množstvom snehu zamerali iba na dvory, alebo blízke okolia domov. Škoda. Chýbala ozajstná kvalita nielen záberu, ale aj jeho prevedenia. Ako keby sa autori snímok báli vyjsť ďalej od svojej parcely. Podľa našej centrálnej spravodajskej agentúry, ktorá iba stručne informovala o našom regióne a konštatovala, že "Snehová búrka zasiahla v pondelok (5.2.) od skorého rána do poludňajších hodín oblasť Silickej planiny v Rožňavskom okrese.
Naši susedia z Malohontu nám poskytli prehľad aktivít na mesiac január 2018
Napísal(a) Kristína Furmanová
JANUÁR: Fašiangy prichádzajú
Sviatkom Troch kráľov začínajú 6. januára obľúbené Fašiangy. Ich úvod sa bude niesť v znamení plesov a zábav. Čas zvykov a tradícií nastane koncom mesiaca, no vrcholiť bude až v posledných dňoch tohto obdobia - vo februári. Dovtedy sa na území nášho regiónu a jeho okolí budú konať rôzne podujatia, na ktoré Vás v mene organizátorov srdečne pozývame.
Viac...
Aj Gemer sa môže popýšiť prvým novorodencom, ktorý sa narodil v prvých hodinách nového roku 2018. Je ním dievčatko, ktorému rodičia dali meno Zoe. Zhodou okolností miestom jeho narodenia sa stalo nové pôrodnícke oddelenie rožňavskej nemocnice, ktoré dali do prevádzky iba vlani 6. decembra. Ako nám oznámil hovorca Siete zdravia Tomáš Kráľ, dievčatko prišlo na svet 2. januára
Posledná rozlúčka s Ondrejom Lengom v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) MG
Rožňavsko-bystranský Dom smútku sa 20. októbra 2017 zaplnil do posledného miestečka. Prišli sa doň navždy rozlúčiť s Ondrejom Lengom, ktorý vo veku nedožitých 78 rokov zomrel 17. októbra v rožňavskej nemocnici. Pri katafalku bohatom na vence a kytice boli jeho najbližšia rodina - manželka Mária, dcéra Ivona a syn Miloš, ktorých sprevádzali nevesta Silvia s deťmi. Rozlúčiť sa prišiel i jeho, dnes už jediný zo súrodencov, brat Ján z Revúcej, predstavitelia obcí Rožňavské Bystré i Ochtiná a ďalší, ktorí pána Lenga poznali, bývalí spolupracovníci, spoluobčania a priatelia aj zo včelárskej obce.
Čo podnietilo Jozefa Mikloška napísať vo svojom blogu o 155. výročí Prvého slovenského gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Jozef Mikloško
Ešte stále doznievajú chýry o rôznorodých aktivitách našich Revúčanov, ktoré pripravili vo svojom meste na strednom Gemeri počas celého uplynulého týždňa k oslavám 155. výročia Prvého slovenského gymnázia. Medzi také odozvy patrí aj článok známeho vedca a politika Jozefa Mikloška, v ktorom opisuje iba svoju druhú návštevu v tomto regióne. Článok som našiel v jeho blogu, ktorý je uverejnený v denníku SME v týchto dňoch. Verím, že si ho so záujmom prečítate aj vy:
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).