Našli sa aj tu menšie problémy, ktorým sa možno v budúcnosti vyvarovať a predísť ich nečinnosti. Čerpanie vody z vodného zdroja Roštárskeho potoka, tiež bolo zvládnuté na výbornú, cisterny boli včas dopĺňané a voda na požiarovisko dopravená. Nakoľko sa išlo aj cez štátnu cestu, bola zabezpečená aj regulácia, ktorá bola tiež super zvládnutá. Ďakujeme našim členom, ako aj zamestnancom Obce Roštár, MOPS (miestnej občianskej poriadkovej služby). Každý čas, miesto a prostriedok, technika a člen bol správne a včas zaradený a využitý. Ďakujeme aj majiteľovi PD Roštár, ktorý nám takéto cvičenie umožnil a dovolil si to tam v ich areáli preskúšať. Zakúpil nám aj občerstvenie a ostatné potrebné služby. Ďakujeme veľmi pekne za všetko pánovi Jozefovi Zobolovi. Vďaka patrí aj príslušníkom a vedeniu OR HaZZ Rožňava, ktorí sa uvedeného cvičenia zúčastnili ako pozorovatelia a hodnotitelia, teda mali sme od nich vyhodnotené spomenuté udalosti počas cvičenia, ktorých sa určite v budúcnosti vieme a môžeme vyvarovať, ale konečné hodnotenie z ich strany bolo výborné
a naozaj boli spokojní s účasťou a zapojením DHZO v rámci okresu. Preskúšanie bolo až u 25 DHZO a spolu 157 členov. Ďakujeme aj my z ÚzO DPO SR Rožňava za ich spoluprácu a činnosť ako hodnotiteľov. Občerstvenie (varenie klobások) nám pripravili členovia z DHZO Ochtiná, ktoré zabezpečil, aj všetko s tým spojené, predseda DHZ, veliteľ DHZO a predseda ÚzO DPO SR Rožňava v jednej osobe, pán Marián Kapusta. Ďakujeme chlapci.
Od veliteľa zásahu som sa dozvedel, že niektorých to cvičenie tak „bavilo“, že bol problém, keď mali svoju činnosť v zásahu ukončiť, a požiadali ho, aby ich ešte nechal dokončiť dopravu vody.
Taktické cvičenie sme robili v úzkej, ale dobrej spolupráci aj s Pohotovostným pátracím tímom KE kraja (PPT), ktorého členovia, aj členovia kynológie, mali vytvorený svoj plán pre cvičenie a hľadali nezvestné osoby, ktoré z dôvodu požiaru ušli do priľahlých lúk a lesov. Všetky osoby sa podarilo nájsť, cvičené psíky stopu našli, zdravotníci, aj za pomoci členov Slovenského Červeného kríža z Rožňavy (SČK), ich ošetrili a priviezli do bezpečia operačného strediska. Všetko sa zdarne ukončilo.
Zhodnotenie – záverečné slovo: každý čakal, aké chyby sa mu podarilo, možno nevedomky urobiť, ktoré si hodnotitelia, a velitelia zásahu a družstiev všimli. Ale naozaj sme dobre naučení, vycvičení, dobre pripravení, vyzbrojení technikou, ktorá slúži a chodí do terénu. Postupne sa hodnotenia ujali – tajomník ÚzO DPO SR Rožňava Dr. Michal Terrai („operačný“) a Mgr. Štefan Hronec, podpredseda UzO DPO SR Rožňava, predseda ÚzO DPO SR Rožňava pán Marián Kapusta, ktorý zároveň poďakoval každému zúčastnenému za aktivity na taktickom cvičení, odovzdal ďakovné listy: majiteľovi areálu, za všetko čo pre nás bolo poskytnuté, za spoluprácu ďakovný list Obci Roštár, starostovi obce Mgr. Andrejovi Lalikovi, ďakovný list za spoluprácu PPT, za spoluprácu ďakovný list SČK. Veliteľ zásahu pre taktické cvičenie pán Filip Revúcky zhodnotil prehľadnosť a súčinnosť všetkých zasahujúcich družstiev, ich veliteľov, konštatoval, že rozumeli pokynom, aj keď trošku komunikácia a spojenie vysielačkami sa musí zlepšiť, ale naozaj je to všetko v poriadku. Bol spokojný a verí, že do budúcna sa aj ostatné DHZO, ktoré dnes nemohli prísť, zapoja do takýchto cvičení. Územný veliteľ ÚzO DPO SR Rožňava Mgr. Peter Máté zhodnotil dnešný deň ako veľmi vydarený, na vysokej úrovni, poďakoval všetkým
za činnosť a teší sa na podobné cvičenia v okrese, alebo v spolupráci. Hodnotiteľ, zástupca riaditeľa OR HaZZ Rožňava pplk. Ing. Florián Albert, pochválil za ustrojenosť všetkých zasahujúcich, dobrú pripravenosť a vidí, že je to stále o zlepšovaní sa a chcení členov, nie je to niečo, čo by sa nasilu robilo, a vidieť, že je to o jasnej dobrovoľnosti. Pán riaditeľ OR HaZZ Rožňava pplk. Ing. Martin Kaprál, v dnešný meninový deň, pri hodnotení zasahujúcich povedal, že je prekvapený zo záujmu a z počtu dobrovoľných hasičov, ktorých sa podarilo zorganizovať, aby tak ukázali svoju pripravenosť pre prípadné reálne požiare (ktoré nech sú čím menej, alebo vôbec). Ďakoval za vytvorenie takéhoto taktického cvičenia, zorganizovanie a preverenie síl a prostriedkov v okrese Rožňava.
Bolo to úspešne zvládnuté taktické cvičenie, aj počasie nám prialo, a tešíme sa na spoločné, súčinnostné cvičenia aj v budúcnosti.
Text, foto: Dr. Michal Terrai, MBA,
tajomník UzO DPO SR Rožňava
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12475/velkokapacitny-sennik-v-rostari-hasili-v-ramci-taktickeho-cvicenia#sigProGalleria6c2913d19e
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.