
Našli sa aj tu menšie problémy, ktorým sa možno v budúcnosti vyvarovať a predísť ich nečinnosti. Čerpanie vody z vodného zdroja Roštárskeho potoka, tiež bolo zvládnuté na výbornú, cisterny boli včas dopĺňané a voda na požiarovisko dopravená. Nakoľko sa išlo aj cez štátnu cestu, bola zabezpečená aj regulácia, ktorá bola tiež super zvládnutá. Ďakujeme našim členom, ako aj zamestnancom Obce Roštár, MOPS (miestnej občianskej poriadkovej služby). Každý čas, miesto a prostriedok, technika a člen bol správne a včas zaradený a využitý. Ďakujeme aj majiteľovi PD Roštár, ktorý nám takéto cvičenie umožnil a dovolil si to tam v ich areáli preskúšať. Zakúpil nám aj občerstvenie a ostatné potrebné služby. Ďakujeme veľmi pekne za všetko pánovi Jozefovi Zobolovi. Vďaka patrí aj príslušníkom a vedeniu OR HaZZ Rožňava, ktorí sa uvedeného cvičenia zúčastnili ako pozorovatelia a hodnotitelia, teda mali sme od nich vyhodnotené spomenuté udalosti počas cvičenia, ktorých sa určite v budúcnosti vieme a môžeme vyvarovať, ale konečné hodnotenie z ich strany bolo výborné

a naozaj boli spokojní s účasťou a zapojením DHZO v rámci okresu. Preskúšanie bolo až u 25 DHZO a spolu 157 členov. Ďakujeme aj my z ÚzO DPO SR Rožňava za ich spoluprácu a činnosť ako hodnotiteľov. Občerstvenie (varenie klobások) nám pripravili členovia z DHZO Ochtiná, ktoré zabezpečil, aj všetko s tým spojené, predseda DHZ, veliteľ DHZO a predseda ÚzO DPO SR Rožňava v jednej osobe, pán Marián Kapusta. Ďakujeme chlapci.
Od veliteľa zásahu som sa dozvedel, že niektorých to cvičenie tak „bavilo“, že bol problém, keď mali svoju činnosť v zásahu ukončiť, a požiadali ho, aby ich ešte nechal dokončiť dopravu vody.
Taktické cvičenie sme robili v úzkej, ale dobrej spolupráci aj s Pohotovostným pátracím tímom KE kraja (PPT), ktorého členovia, aj členovia kynológie, mali vytvorený svoj plán pre cvičenie a hľadali nezvestné osoby, ktoré z dôvodu požiaru ušli do priľahlých lúk a lesov. Všetky osoby sa podarilo nájsť, cvičené psíky stopu našli, zdravotníci, aj za pomoci členov Slovenského Červeného kríža z Rožňavy (SČK), ich ošetrili a priviezli do bezpečia operačného strediska. Všetko sa zdarne ukončilo.

Zhodnotenie – záverečné slovo: každý čakal, aké chyby sa mu podarilo, možno nevedomky urobiť, ktoré si hodnotitelia, a velitelia zásahu a družstiev všimli. Ale naozaj sme dobre naučení, vycvičení, dobre pripravení, vyzbrojení technikou, ktorá slúži a chodí do terénu. Postupne sa hodnotenia ujali – tajomník ÚzO DPO SR Rožňava Dr. Michal Terrai („operačný“) a Mgr. Štefan Hronec, podpredseda UzO DPO SR Rožňava, predseda ÚzO DPO SR Rožňava pán Marián Kapusta, ktorý zároveň poďakoval každému zúčastnenému za aktivity na taktickom cvičení, odovzdal ďakovné listy: majiteľovi areálu, za všetko čo pre nás bolo poskytnuté, za spoluprácu ďakovný list Obci Roštár, starostovi obce Mgr. Andrejovi Lalikovi, ďakovný list za spoluprácu PPT, za spoluprácu ďakovný list SČK. Veliteľ zásahu pre taktické cvičenie pán Filip Revúcky zhodnotil prehľadnosť a súčinnosť všetkých zasahujúcich družstiev, ich veliteľov, konštatoval, že rozumeli pokynom, aj keď trošku komunikácia a spojenie vysielačkami sa musí zlepšiť, ale naozaj je to všetko v poriadku. Bol spokojný a verí, že do budúcna sa aj ostatné DHZO, ktoré dnes nemohli prísť, zapoja do takýchto cvičení. Územný veliteľ ÚzO DPO SR Rožňava Mgr. Peter Máté zhodnotil dnešný deň ako veľmi vydarený, na vysokej úrovni, poďakoval všetkým

za činnosť a teší sa na podobné cvičenia v okrese, alebo v spolupráci. Hodnotiteľ, zástupca riaditeľa OR HaZZ Rožňava pplk. Ing. Florián Albert, pochválil za ustrojenosť všetkých zasahujúcich, dobrú pripravenosť a vidí, že je to stále o zlepšovaní sa a chcení členov, nie je to niečo, čo by sa nasilu robilo, a vidieť, že je to o jasnej dobrovoľnosti. Pán riaditeľ OR HaZZ Rožňava pplk. Ing. Martin Kaprál, v dnešný meninový deň, pri hodnotení zasahujúcich povedal, že je prekvapený zo záujmu a z počtu dobrovoľných hasičov, ktorých sa podarilo zorganizovať, aby tak ukázali svoju pripravenosť pre prípadné reálne požiare (ktoré nech sú čím menej, alebo vôbec). Ďakoval za vytvorenie takéhoto taktického cvičenia, zorganizovanie a preverenie síl a prostriedkov v okrese Rožňava.
Bolo to úspešne zvládnuté taktické cvičenie, aj počasie nám prialo, a tešíme sa na spoločné, súčinnostné cvičenia aj v budúcnosti.
Text, foto: Dr. Michal Terrai, MBA,
tajomník UzO DPO SR Rožňava
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12475/velkokapacitny-sennik-v-rostari-hasili-v-ramci-taktickeho-cvicenia#sigProGalleria6c2913d19e

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-