Našli sa aj tu menšie problémy, ktorým sa možno v budúcnosti vyvarovať a predísť ich nečinnosti. Čerpanie vody z vodného zdroja Roštárskeho potoka, tiež bolo zvládnuté na výbornú, cisterny boli včas dopĺňané a voda na požiarovisko dopravená. Nakoľko sa išlo aj cez štátnu cestu, bola zabezpečená aj regulácia, ktorá bola tiež super zvládnutá. Ďakujeme našim členom, ako aj zamestnancom Obce Roštár, MOPS (miestnej občianskej poriadkovej služby). Každý čas, miesto a prostriedok, technika a člen bol správne a včas zaradený a využitý. Ďakujeme aj majiteľovi PD Roštár, ktorý nám takéto cvičenie umožnil a dovolil si to tam v ich areáli preskúšať. Zakúpil nám aj občerstvenie a ostatné potrebné služby. Ďakujeme veľmi pekne za všetko pánovi Jozefovi Zobolovi. Vďaka patrí aj príslušníkom a vedeniu OR HaZZ Rožňava, ktorí sa uvedeného cvičenia zúčastnili ako pozorovatelia a hodnotitelia, teda mali sme od nich vyhodnotené spomenuté udalosti počas cvičenia, ktorých sa určite v budúcnosti vieme a môžeme vyvarovať, ale konečné hodnotenie z ich strany bolo výborné
a naozaj boli spokojní s účasťou a zapojením DHZO v rámci okresu. Preskúšanie bolo až u 25 DHZO a spolu 157 členov. Ďakujeme aj my z ÚzO DPO SR Rožňava za ich spoluprácu a činnosť ako hodnotiteľov. Občerstvenie (varenie klobások) nám pripravili členovia z DHZO Ochtiná, ktoré zabezpečil, aj všetko s tým spojené, predseda DHZ, veliteľ DHZO a predseda ÚzO DPO SR Rožňava v jednej osobe, pán Marián Kapusta. Ďakujeme chlapci.
Od veliteľa zásahu som sa dozvedel, že niektorých to cvičenie tak „bavilo“, že bol problém, keď mali svoju činnosť v zásahu ukončiť, a požiadali ho, aby ich ešte nechal dokončiť dopravu vody.
Taktické cvičenie sme robili v úzkej, ale dobrej spolupráci aj s Pohotovostným pátracím tímom KE kraja (PPT), ktorého členovia, aj členovia kynológie, mali vytvorený svoj plán pre cvičenie a hľadali nezvestné osoby, ktoré z dôvodu požiaru ušli do priľahlých lúk a lesov. Všetky osoby sa podarilo nájsť, cvičené psíky stopu našli, zdravotníci, aj za pomoci členov Slovenského Červeného kríža z Rožňavy (SČK), ich ošetrili a priviezli do bezpečia operačného strediska. Všetko sa zdarne ukončilo.
Zhodnotenie – záverečné slovo: každý čakal, aké chyby sa mu podarilo, možno nevedomky urobiť, ktoré si hodnotitelia, a velitelia zásahu a družstiev všimli. Ale naozaj sme dobre naučení, vycvičení, dobre pripravení, vyzbrojení technikou, ktorá slúži a chodí do terénu. Postupne sa hodnotenia ujali – tajomník ÚzO DPO SR Rožňava Dr. Michal Terrai („operačný“) a Mgr. Štefan Hronec, podpredseda UzO DPO SR Rožňava, predseda ÚzO DPO SR Rožňava pán Marián Kapusta, ktorý zároveň poďakoval každému zúčastnenému za aktivity na taktickom cvičení, odovzdal ďakovné listy: majiteľovi areálu, za všetko čo pre nás bolo poskytnuté, za spoluprácu ďakovný list Obci Roštár, starostovi obce Mgr. Andrejovi Lalikovi, ďakovný list za spoluprácu PPT, za spoluprácu ďakovný list SČK. Veliteľ zásahu pre taktické cvičenie pán Filip Revúcky zhodnotil prehľadnosť a súčinnosť všetkých zasahujúcich družstiev, ich veliteľov, konštatoval, že rozumeli pokynom, aj keď trošku komunikácia a spojenie vysielačkami sa musí zlepšiť, ale naozaj je to všetko v poriadku. Bol spokojný a verí, že do budúcna sa aj ostatné DHZO, ktoré dnes nemohli prísť, zapoja do takýchto cvičení. Územný veliteľ ÚzO DPO SR Rožňava Mgr. Peter Máté zhodnotil dnešný deň ako veľmi vydarený, na vysokej úrovni, poďakoval všetkým
za činnosť a teší sa na podobné cvičenia v okrese, alebo v spolupráci. Hodnotiteľ, zástupca riaditeľa OR HaZZ Rožňava pplk. Ing. Florián Albert, pochválil za ustrojenosť všetkých zasahujúcich, dobrú pripravenosť a vidí, že je to stále o zlepšovaní sa a chcení členov, nie je to niečo, čo by sa nasilu robilo, a vidieť, že je to o jasnej dobrovoľnosti. Pán riaditeľ OR HaZZ Rožňava pplk. Ing. Martin Kaprál, v dnešný meninový deň, pri hodnotení zasahujúcich povedal, že je prekvapený zo záujmu a z počtu dobrovoľných hasičov, ktorých sa podarilo zorganizovať, aby tak ukázali svoju pripravenosť pre prípadné reálne požiare (ktoré nech sú čím menej, alebo vôbec). Ďakoval za vytvorenie takéhoto taktického cvičenia, zorganizovanie a preverenie síl a prostriedkov v okrese Rožňava.
Bolo to úspešne zvládnuté taktické cvičenie, aj počasie nám prialo, a tešíme sa na spoločné, súčinnostné cvičenia aj v budúcnosti.
Text, foto: Dr. Michal Terrai, MBA,
tajomník UzO DPO SR Rožňava
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12475/velkokapacitny-sennik-v-rostari-hasili-v-ramci-taktickeho-cvicenia#sigProGalleria6c2913d19e
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).