Následne nasledovali jazdy k cvičisku, podľa zadelenia v pláne. Aby doprava fungovala ako má, jednotky usmerňovali Mgr. Štefan Hronec, podpredseda ÚzO DPO SR Rožňava, Ján Holovár z Čiernej Lehoty a Ján Bendík, ml. z DHZO Nižná Slaná, kde využívali aj spojovaciu techniku, vysielačky. Postupne na cvičisko prichádzali jednotky DHZO, najprv domáci, ktorí sú znalí terénu a podmienok, a v prípade takéhoto reálneho zásahu by boli v teréne ako prví. Rozložili prvú bariéru a postupne všetky jednotky nadpájali po jednej bariére. A tak sa plnilo a predlžovalo viac a viac. Samozrejme, ako by to bolo bez porúch, a tak sme zistili, že bariéry sú aj poruchové – rozídené zipsy, alebo pod tlakom sa pokazili, rozdvojili sa a po napustení vodou sa odlepili od bariéry, alebo zasekli a bolo z bariéry jedno veľké nefunkčné teleso. Je potrebné sa možno zamyslieť, či by boli bariéry v reálnom stave a náhlej potrebe aj funkčné, keby sa po napustení zistila takáto porucha, alebo sa tlakom vody pokazili? Zistili sme tiež, že sa to váľalo v teréne, preto by bolo potrebné mať to niečím podložené, možno vrecami s pieskom. Ďalej sme plánovali urobiť spoločnú inštruktáž k vytvoreniu pyramídy z bariér, ale nakoľko sa prvé spodné bariéry pokazili (na dvoch miestach stavania), pri každej jedna spodná, preto sa nedalo uložiť ďalšiu tretiu bariéru na nich. Žiaľ, inštruktáž sa nemohla vykonať, snáď niekedy nabudúce.
Vedenie UzO DPO SR Rožňava, spolu s tvorcom plánu boli z cvičenia spokojní a vďační všetkým zúčastneným, lebo takéto spoločné cvičenia si potrebujeme robiť, skúšať a odstrániť chyby, aby sme si mohli byť v prípade reálnej potreby vzájomne nápomocní a preskúšaní.
Pred pripraveným občerstvením, ktoré nám pripravil starosta obce Brzotín so svojimi zamestnancami a dobrovoľnými hasičmi, sme súčinnostné cvičenie zhodnotili a každá jednotka obdržala z tohto cvičenia účastnícky diplom.
Slovo na záver: protipovodňové vozíky v okrese Rožňava obdržalo 34 jednotiek, teda samozrejme obce do vlastníctva, ale na cvičení sa nás, aj napriek povolaniu všetkých, zišlo len 16 DHZO. Ostatné DHZO pravdepodobne manipuláciu s týmito bariérami vedia ovládať, skúšali ich samostatne, alebo možno ich ani nepotrebujú. Dobrovoľní hasiči, takéto cvičenia, nerobíme iba tak, pre radosť niekoho, ale aby sme sa niečo aj spoločne naučili. Neviem, či bola vaša neúčasť na cvičení opodstatnená. Bolo by dobré sa z vašej strany zamyslieť nad vašou neúčasťou. Alebo možno vedenie obce to od vás ani nevedelo, že je niekde cvičenie a je potrebné naň ísť.
|
P. č. Zaradené na obci Protipovodňový Účasť na cvičení vozík 7.9.2024 |
| 1. Betliar 1 áno |
| 2. Brzotín 1 áno |
| 3. Čierna Lehota 1 áno |
| 4. Čučma 1 |
| 5. Dedinky 1 |
| 6. Dlhá Ves 1 áno |
| 7. Dobšiná 1 áno |
| 8. Drnava 1 |
| 9. Gemerská Hôrka 1 áno |
| 10. Gemerská Panica 1 |
| 11. Gemerská Poloma 1 |
| 12. Hrhov 1 áno |
| 13. Jablonov nad Turňou 1 áno |
| 14. Jovice 1 boli účastní |
| 15. Koceľovce 1 áno |
| 16. Kr. Dlhá Lúka 1 |
| 17. Krásnohorské Podhradie 1 |
| 18. Kunova Teplica 1 |
| 19. Lipovník 1 |
| 20. Lúčka 1 |
| 21. Markuška 1 |
| 22. Nižná Slaná boli účastní |
| 23. Ochtiná 1 áno |
| 24. Pača 1 |
| 25. Plešivec 1 |
| 26. Rakovnica 1 |
| 27. Rejdová 1 |
| 28. Rožňava 1 áno |
| 29. Rožňavské Bystré 1 áno |
| 30. Rudná áno |
| 31. Silica 1 áno |
| 32. Slavošovce 1 áno |
| 33. Stratená 1 |
| 34. Štítnik 1 |
| 35. Vlachovo 1 |
| 36. Vyšná Slaná 1 áno |
| Spolu: 34 16 |
Ďakujeme za spoluorganizáciu cvičenia domácim DHZO a obci Brzotín. A všetkým zúčastneným ešte raz ďakujeme.
Text, foto: Dr. Michal Terrai, MBA,
tajomník UzO DPO SR Rožňava
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12748/protipovodnove-bariery-na-sucinnostnom-cviceni-dhzo-okresu-roznava-v-obci-brzotin#sigProGalleria5275ee0adf
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-