Následne nasledovali jazdy k cvičisku, podľa zadelenia v pláne. Aby doprava fungovala ako má, jednotky usmerňovali Mgr. Štefan Hronec, podpredseda ÚzO DPO SR Rožňava, Ján Holovár z Čiernej Lehoty a Ján Bendík, ml. z DHZO Nižná Slaná, kde využívali aj spojovaciu techniku, vysielačky. Postupne na cvičisko prichádzali jednotky DHZO, najprv domáci, ktorí sú znalí terénu a podmienok, a v prípade takéhoto reálneho zásahu by boli v teréne ako prví. Rozložili prvú bariéru a postupne všetky jednotky nadpájali po jednej bariére. A tak sa plnilo a predlžovalo viac a viac. Samozrejme, ako by to bolo bez porúch, a tak sme zistili, že bariéry sú aj poruchové – rozídené zipsy, alebo pod tlakom sa pokazili, rozdvojili sa a po napustení vodou sa odlepili od bariéry, alebo zasekli a bolo z bariéry jedno veľké nefunkčné teleso. Je potrebné sa možno zamyslieť, či by boli bariéry v reálnom stave a náhlej potrebe aj funkčné, keby sa po napustení zistila takáto porucha, alebo sa tlakom vody pokazili? Zistili sme tiež, že sa to váľalo v teréne, preto by bolo potrebné mať to niečím podložené, možno vrecami s pieskom. Ďalej sme plánovali urobiť spoločnú inštruktáž k vytvoreniu pyramídy z bariér, ale nakoľko sa prvé spodné bariéry pokazili (na dvoch miestach stavania), pri každej jedna spodná, preto sa nedalo uložiť ďalšiu tretiu bariéru na nich. Žiaľ, inštruktáž sa nemohla vykonať, snáď niekedy nabudúce.
Vedenie UzO DPO SR Rožňava, spolu s tvorcom plánu boli z cvičenia spokojní a vďační všetkým zúčastneným, lebo takéto spoločné cvičenia si potrebujeme robiť, skúšať a odstrániť chyby, aby sme si mohli byť v prípade reálnej potreby vzájomne nápomocní a preskúšaní.
Pred pripraveným občerstvením, ktoré nám pripravil starosta obce Brzotín so svojimi zamestnancami a dobrovoľnými hasičmi, sme súčinnostné cvičenie zhodnotili a každá jednotka obdržala z tohto cvičenia účastnícky diplom.
Slovo na záver: protipovodňové vozíky v okrese Rožňava obdržalo 34 jednotiek, teda samozrejme obce do vlastníctva, ale na cvičení sa nás, aj napriek povolaniu všetkých, zišlo len 16 DHZO. Ostatné DHZO pravdepodobne manipuláciu s týmito bariérami vedia ovládať, skúšali ich samostatne, alebo možno ich ani nepotrebujú. Dobrovoľní hasiči, takéto cvičenia, nerobíme iba tak, pre radosť niekoho, ale aby sme sa niečo aj spoločne naučili. Neviem, či bola vaša neúčasť na cvičení opodstatnená. Bolo by dobré sa z vašej strany zamyslieť nad vašou neúčasťou. Alebo možno vedenie obce to od vás ani nevedelo, že je niekde cvičenie a je potrebné naň ísť.
|
P. č. Zaradené na obci Protipovodňový Účasť na cvičení vozík 7.9.2024 |
| 1. Betliar 1 áno |
| 2. Brzotín 1 áno |
| 3. Čierna Lehota 1 áno |
| 4. Čučma 1 |
| 5. Dedinky 1 |
| 6. Dlhá Ves 1 áno |
| 7. Dobšiná 1 áno |
| 8. Drnava 1 |
| 9. Gemerská Hôrka 1 áno |
| 10. Gemerská Panica 1 |
| 11. Gemerská Poloma 1 |
| 12. Hrhov 1 áno |
| 13. Jablonov nad Turňou 1 áno |
| 14. Jovice 1 boli účastní |
| 15. Koceľovce 1 áno |
| 16. Kr. Dlhá Lúka 1 |
| 17. Krásnohorské Podhradie 1 |
| 18. Kunova Teplica 1 |
| 19. Lipovník 1 |
| 20. Lúčka 1 |
| 21. Markuška 1 |
| 22. Nižná Slaná boli účastní |
| 23. Ochtiná 1 áno |
| 24. Pača 1 |
| 25. Plešivec 1 |
| 26. Rakovnica 1 |
| 27. Rejdová 1 |
| 28. Rožňava 1 áno |
| 29. Rožňavské Bystré 1 áno |
| 30. Rudná áno |
| 31. Silica 1 áno |
| 32. Slavošovce 1 áno |
| 33. Stratená 1 |
| 34. Štítnik 1 |
| 35. Vlachovo 1 |
| 36. Vyšná Slaná 1 áno |
| Spolu: 34 16 |
Ďakujeme za spoluorganizáciu cvičenia domácim DHZO a obci Brzotín. A všetkým zúčastneným ešte raz ďakujeme.
Text, foto: Dr. Michal Terrai, MBA,
tajomník UzO DPO SR Rožňava
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12748/protipovodnove-bariery-na-sucinnostnom-cviceni-dhzo-okresu-roznava-v-obci-brzotin#sigProGalleria5275ee0adf





















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.