Následne nasledovali jazdy k cvičisku, podľa zadelenia v pláne. Aby doprava fungovala ako má, jednotky usmerňovali Mgr. Štefan Hronec, podpredseda ÚzO DPO SR Rožňava, Ján Holovár z Čiernej Lehoty a Ján Bendík, ml. z DHZO Nižná Slaná, kde využívali aj spojovaciu techniku, vysielačky. Postupne na cvičisko prichádzali jednotky DHZO, najprv domáci, ktorí sú znalí terénu a podmienok, a v prípade takéhoto reálneho zásahu by boli v teréne ako prví. Rozložili prvú bariéru a postupne všetky jednotky nadpájali po jednej bariére. A tak sa plnilo a predlžovalo viac a viac. Samozrejme, ako by to bolo bez porúch, a tak sme zistili, že bariéry sú aj poruchové – rozídené zipsy, alebo pod tlakom sa pokazili, rozdvojili sa a po napustení vodou sa odlepili od bariéry, alebo zasekli a bolo z bariéry jedno veľké nefunkčné teleso. Je potrebné sa možno zamyslieť, či by boli bariéry v reálnom stave a náhlej potrebe aj funkčné, keby sa po napustení zistila takáto porucha, alebo sa tlakom vody pokazili? Zistili sme tiež, že sa to váľalo v teréne, preto by bolo potrebné mať to niečím podložené, možno vrecami s pieskom. Ďalej sme plánovali urobiť spoločnú inštruktáž k vytvoreniu pyramídy z bariér, ale nakoľko sa prvé spodné bariéry pokazili (na dvoch miestach stavania), pri každej jedna spodná, preto sa nedalo uložiť ďalšiu tretiu bariéru na nich. Žiaľ, inštruktáž sa nemohla vykonať, snáď niekedy nabudúce.
Vedenie UzO DPO SR Rožňava, spolu s tvorcom plánu boli z cvičenia spokojní a vďační všetkým zúčastneným, lebo takéto spoločné cvičenia si potrebujeme robiť, skúšať a odstrániť chyby, aby sme si mohli byť v prípade reálnej potreby vzájomne nápomocní a preskúšaní.
Pred pripraveným občerstvením, ktoré nám pripravil starosta obce Brzotín so svojimi zamestnancami a dobrovoľnými hasičmi, sme súčinnostné cvičenie zhodnotili a každá jednotka obdržala z tohto cvičenia účastnícky diplom.
Slovo na záver: protipovodňové vozíky v okrese Rožňava obdržalo 34 jednotiek, teda samozrejme obce do vlastníctva, ale na cvičení sa nás, aj napriek povolaniu všetkých, zišlo len 16 DHZO. Ostatné DHZO pravdepodobne manipuláciu s týmito bariérami vedia ovládať, skúšali ich samostatne, alebo možno ich ani nepotrebujú. Dobrovoľní hasiči, takéto cvičenia, nerobíme iba tak, pre radosť niekoho, ale aby sme sa niečo aj spoločne naučili. Neviem, či bola vaša neúčasť na cvičení opodstatnená. Bolo by dobré sa z vašej strany zamyslieť nad vašou neúčasťou. Alebo možno vedenie obce to od vás ani nevedelo, že je niekde cvičenie a je potrebné naň ísť.
|
P. č. Zaradené na obci Protipovodňový Účasť na cvičení vozík 7.9.2024 |
| 1. Betliar 1 áno |
| 2. Brzotín 1 áno |
| 3. Čierna Lehota 1 áno |
| 4. Čučma 1 |
| 5. Dedinky 1 |
| 6. Dlhá Ves 1 áno |
| 7. Dobšiná 1 áno |
| 8. Drnava 1 |
| 9. Gemerská Hôrka 1 áno |
| 10. Gemerská Panica 1 |
| 11. Gemerská Poloma 1 |
| 12. Hrhov 1 áno |
| 13. Jablonov nad Turňou 1 áno |
| 14. Jovice 1 boli účastní |
| 15. Koceľovce 1 áno |
| 16. Kr. Dlhá Lúka 1 |
| 17. Krásnohorské Podhradie 1 |
| 18. Kunova Teplica 1 |
| 19. Lipovník 1 |
| 20. Lúčka 1 |
| 21. Markuška 1 |
| 22. Nižná Slaná boli účastní |
| 23. Ochtiná 1 áno |
| 24. Pača 1 |
| 25. Plešivec 1 |
| 26. Rakovnica 1 |
| 27. Rejdová 1 |
| 28. Rožňava 1 áno |
| 29. Rožňavské Bystré 1 áno |
| 30. Rudná áno |
| 31. Silica 1 áno |
| 32. Slavošovce 1 áno |
| 33. Stratená 1 |
| 34. Štítnik 1 |
| 35. Vlachovo 1 |
| 36. Vyšná Slaná 1 áno |
| Spolu: 34 16 |
Ďakujeme za spoluorganizáciu cvičenia domácim DHZO a obci Brzotín. A všetkým zúčastneným ešte raz ďakujeme.
Text, foto: Dr. Michal Terrai, MBA,
tajomník UzO DPO SR Rožňava
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12748/protipovodnove-bariery-na-sucinnostnom-cviceni-dhzo-okresu-roznava-v-obci-brzotin#sigProGalleria5275ee0adf
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).