Podľa Štatútu súťaže sa jej zúčastňujú z každého okresu po 4 družstvá v kategórii muži, a po 1 družstve v kategóriách ženy, dorastenky a dorastenci. Za umiestnenie sa získavajú body pre okresy. Termín súťaže je jednotný, stále tretiu sobotu v septembri a okresy sa podľa kľúča obmieňajú.
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPOSR) v Revúcej v spolupráci s obcou Chyžné zorganizovali v sobotu 21. septembra 2024 už XXXI. ročník tejto súťaže O putovný Gemerský pohár v hasičskom športe. Poradie družstiev bolo vylosované vopred, na stretnutí zástupcov okresov na Obecnom úrade v Chyžnom 3. septembra 2024. Súťaž sa konala na obecnom futbalovom ihrisku v Lubeníku.
Súťaž začala nástupom, na ktorom sa k prítomným prihovoril starosta obce Chyžné, Ing. Vladimír Šándor odovzdal ocenenie Ing. Jánovi Šimonovi, ktorý sa po tom tiež prihovoril ku prítomným.
Po tom mohla začať samotná súťaž. Súťažilo sa v požiarnom útoku s vodou, v kategórii muži – 9 družstiev, v kategórii ženy – 3 družstvá, v kategórii dorastenci – 3 družstvá, v kategórii dorastenky – ani jeden okres nemal zastúpenie.
Výsledky:
- Dorastenci
- Hrachovo (RS) 22,98 sek
- Rudná (RV) 23,63 sek
- Ratkovské Bystré (RA) 27,61 sek
- Ženy
- Muráň (RA) 45,82 sek
- Koceľovce (RV) 46,76 sek
- Kružno (RS) bez platného času
- Muži
- Rákoš (RA) 16,82 sek
- Kružno (RS) 17,56 sek
- Hrachovo (RS) 17,69 sek
- Valice (RS) 18,38 sek
- Teplý Vrch (RS) 19,08 sek
- Ratkovské Bystré (RA) 19,59 sek
- Hucín (RA) 21,60 sek
- Chyžné (RA) 22,14 sek
- Rožňava (RV) 32,34 sek.
Po sčítaní bodov pre okresy podľa výsledkovej listiny – Rimavská Sobota 33 bodov, Revúca 26 bodov a Rožňava 6 bodov. Putovný pohár v roku 2024 získal okres Rimavská Sobota. Na nástupe bola súťaž vyhodnotená. Víťazi si odniesli poháre, ostatní diplomy za účasť. ÚzO DPO SR Rimavská Sobota odovzdala Ďakovné listy všetkým dobrovoľným hasičským zborom, ktoré reprezentovali v tomto roku svoj okres na Gemerskom pohári. XXXII. ročník tejto súťaže bude v roku 2025 organizovaný v okrese Rimavská Sobota.
Poďakovanie patrí:
- obci Chyžné a starostovi obce Petrovi Medvecovi, za spoluorganizáciu súťaže,
- obci Lubeník za poskytnutie priestorov futbalového ihriska,
- Zdravotnej záchrannej službe za službu, dohľad počas bezúrazovej (našťastie) súťaže,
- Ľubomírovi Kolesárovi za zhotovenie štítkov na poháre,
- OR HaZZ v Revúcej, Mestu Jelšava a Obci Muráň za poskytnutie techniky – dodávka vody,
- všetkým objektívnym rozhodcom,
- samozrejme všetkým hasičkám, hasičom, súťažiacim reprezentujúcim okresy, a všetkým, ktorí sa podieľali na organizovaní tejto súťaže.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12764/zaznamenali-sme-xxxi-rocnik-sutaze-o-putovny-gemersky-pohar-v-hasicskom-sporte#sigProGalleria270428365e
POHÁR STAROSTU OBCE CHYŽNÉ
Súťažná sobota 21. 09. 2024 pokračovala na futbalovom ihrisku v Lubeníku aj v popoludňajších hodinách pohárovou súťažou – 6. ročník o pohár starostu obce Chyžné. Súťažilo sa v kategóriách muži a ženy a do 1.500 m3 a nad 1.500 m3. Takmer všetky družstvá využili oba pokusy.
Výsledky do 1.500 m3:
– ženy
1. Muráň 26,55 sek
2. Koceľovce 33,78 sek
– muži
1. Rákoš 15,98 sek
2. Ratková 15,99 sek
3. Ratkovské Bystré 18,20 sek
4. Rimavská Píla 19,13 sek
5. Chyžné 19,30 sek
6. Rudná 24,34 sek
7. Hucín 32,87 sek
Výsledky nad 1.500 m3:
– ženy
Kružno – oba pokusy boli neplatné
– muži
1. Kružno 14,07 sek
2. Rákoš 14,16 sek
3. Ratková 14,80 sek
4. Ratkovské Bystré 15,31 sek
5. Chyžné 15,43 sek
6. Valice 15,86 sek
Starosta obce Chyžné Peter Medvec venoval aj Putovný pohár pre hasičské družstvo s najlepším časom. Tento pohár si na rok odniesol DHZ Kružno s časom 14,07 sek. Vyhodnotením skončila hasičská súťažná sobota v Lubeníku.
Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa podieľali na zorganizovaní tejto súťaže.
Gabriela Jakubecová
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12764/zaznamenali-sme-xxxi-rocnik-sutaze-o-putovny-gemersky-pohar-v-hasicskom-sporte#sigProGalleria3d6b44c4f9

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-