Podľa Štatútu súťaže sa jej zúčastňujú z každého okresu po 4 družstvá v kategórii muži, a po 1 družstve v kategóriách ženy, dorastenky a dorastenci. Za umiestnenie sa získavajú body pre okresy. Termín súťaže je jednotný, stále tretiu sobotu v septembri a okresy sa podľa kľúča obmieňajú.
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPOSR) v Revúcej v spolupráci s obcou Chyžné zorganizovali v sobotu 21. septembra 2024 už XXXI. ročník tejto súťaže O putovný Gemerský pohár v hasičskom športe. Poradie družstiev bolo vylosované vopred, na stretnutí zástupcov okresov na Obecnom úrade v Chyžnom 3. septembra 2024. Súťaž sa konala na obecnom futbalovom ihrisku v Lubeníku.
Súťaž začala nástupom, na ktorom sa k prítomným prihovoril starosta obce Chyžné, Ing. Vladimír Šándor odovzdal ocenenie Ing. Jánovi Šimonovi, ktorý sa po tom tiež prihovoril ku prítomným.
Po tom mohla začať samotná súťaž. Súťažilo sa v požiarnom útoku s vodou, v kategórii muži – 9 družstiev, v kategórii ženy – 3 družstvá, v kategórii dorastenci – 3 družstvá, v kategórii dorastenky – ani jeden okres nemal zastúpenie.
Výsledky:
- Dorastenci
- Hrachovo (RS) 22,98 sek
- Rudná (RV) 23,63 sek
- Ratkovské Bystré (RA) 27,61 sek
- Ženy
- Muráň (RA) 45,82 sek
- Koceľovce (RV) 46,76 sek
- Kružno (RS) bez platného času
- Muži
- Rákoš (RA) 16,82 sek
- Kružno (RS) 17,56 sek
- Hrachovo (RS) 17,69 sek
- Valice (RS) 18,38 sek
- Teplý Vrch (RS) 19,08 sek
- Ratkovské Bystré (RA) 19,59 sek
- Hucín (RA) 21,60 sek
- Chyžné (RA) 22,14 sek
- Rožňava (RV) 32,34 sek.
Po sčítaní bodov pre okresy podľa výsledkovej listiny – Rimavská Sobota 33 bodov, Revúca 26 bodov a Rožňava 6 bodov. Putovný pohár v roku 2024 získal okres Rimavská Sobota. Na nástupe bola súťaž vyhodnotená. Víťazi si odniesli poháre, ostatní diplomy za účasť. ÚzO DPO SR Rimavská Sobota odovzdala Ďakovné listy všetkým dobrovoľným hasičským zborom, ktoré reprezentovali v tomto roku svoj okres na Gemerskom pohári. XXXII. ročník tejto súťaže bude v roku 2025 organizovaný v okrese Rimavská Sobota.
Poďakovanie patrí:
- obci Chyžné a starostovi obce Petrovi Medvecovi, za spoluorganizáciu súťaže,
- obci Lubeník za poskytnutie priestorov futbalového ihriska,
- Zdravotnej záchrannej službe za službu, dohľad počas bezúrazovej (našťastie) súťaže,
- Ľubomírovi Kolesárovi za zhotovenie štítkov na poháre,
- OR HaZZ v Revúcej, Mestu Jelšava a Obci Muráň za poskytnutie techniky – dodávka vody,
- všetkým objektívnym rozhodcom,
- samozrejme všetkým hasičkám, hasičom, súťažiacim reprezentujúcim okresy, a všetkým, ktorí sa podieľali na organizovaní tejto súťaže.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12764/zaznamenali-sme-xxxi-rocnik-sutaze-o-putovny-gemersky-pohar-v-hasicskom-sporte#sigProGalleria270428365e
POHÁR STAROSTU OBCE CHYŽNÉ
Súťažná sobota 21. 09. 2024 pokračovala na futbalovom ihrisku v Lubeníku aj v popoludňajších hodinách pohárovou súťažou – 6. ročník o pohár starostu obce Chyžné. Súťažilo sa v kategóriách muži a ženy a do 1.500 m3 a nad 1.500 m3. Takmer všetky družstvá využili oba pokusy.
Výsledky do 1.500 m3:
– ženy
1. Muráň 26,55 sek
2. Koceľovce 33,78 sek
– muži
1. Rákoš 15,98 sek
2. Ratková 15,99 sek
3. Ratkovské Bystré 18,20 sek
4. Rimavská Píla 19,13 sek
5. Chyžné 19,30 sek
6. Rudná 24,34 sek
7. Hucín 32,87 sek
Výsledky nad 1.500 m3:
– ženy
Kružno – oba pokusy boli neplatné
– muži
1. Kružno 14,07 sek
2. Rákoš 14,16 sek
3. Ratková 14,80 sek
4. Ratkovské Bystré 15,31 sek
5. Chyžné 15,43 sek
6. Valice 15,86 sek
Starosta obce Chyžné Peter Medvec venoval aj Putovný pohár pre hasičské družstvo s najlepším časom. Tento pohár si na rok odniesol DHZ Kružno s časom 14,07 sek. Vyhodnotením skončila hasičská súťažná sobota v Lubeníku.
Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa podieľali na zorganizovaní tejto súťaže.
Gabriela Jakubecová
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12764/zaznamenali-sme-xxxi-rocnik-sutaze-o-putovny-gemersky-pohar-v-hasicskom-sporte#sigProGalleria3d6b44c4f9





















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.