Podľa Štatútu súťaže sa jej zúčastňujú z každého okresu po 4 družstvá v kategórii muži, a po 1 družstve v kategóriách ženy, dorastenky a dorastenci. Za umiestnenie sa získavajú body pre okresy. Termín súťaže je jednotný, stále tretiu sobotu v septembri a okresy sa podľa kľúča obmieňajú.
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPOSR) v Revúcej v spolupráci s obcou Chyžné zorganizovali v sobotu 21. septembra 2024 už XXXI. ročník tejto súťaže O putovný Gemerský pohár v hasičskom športe. Poradie družstiev bolo vylosované vopred, na stretnutí zástupcov okresov na Obecnom úrade v Chyžnom 3. septembra 2024. Súťaž sa konala na obecnom futbalovom ihrisku v Lubeníku.
Súťaž začala nástupom, na ktorom sa k prítomným prihovoril starosta obce Chyžné, Ing. Vladimír Šándor odovzdal ocenenie Ing. Jánovi Šimonovi, ktorý sa po tom tiež prihovoril ku prítomným.
Po tom mohla začať samotná súťaž. Súťažilo sa v požiarnom útoku s vodou, v kategórii muži – 9 družstiev, v kategórii ženy – 3 družstvá, v kategórii dorastenci – 3 družstvá, v kategórii dorastenky – ani jeden okres nemal zastúpenie.
Výsledky:
- Dorastenci
- Hrachovo (RS) 22,98 sek
- Rudná (RV) 23,63 sek
- Ratkovské Bystré (RA) 27,61 sek
- Ženy
- Muráň (RA) 45,82 sek
- Koceľovce (RV) 46,76 sek
- Kružno (RS) bez platného času
- Muži
- Rákoš (RA) 16,82 sek
- Kružno (RS) 17,56 sek
- Hrachovo (RS) 17,69 sek
- Valice (RS) 18,38 sek
- Teplý Vrch (RS) 19,08 sek
- Ratkovské Bystré (RA) 19,59 sek
- Hucín (RA) 21,60 sek
- Chyžné (RA) 22,14 sek
- Rožňava (RV) 32,34 sek.
Po sčítaní bodov pre okresy podľa výsledkovej listiny – Rimavská Sobota 33 bodov, Revúca 26 bodov a Rožňava 6 bodov. Putovný pohár v roku 2024 získal okres Rimavská Sobota. Na nástupe bola súťaž vyhodnotená. Víťazi si odniesli poháre, ostatní diplomy za účasť. ÚzO DPO SR Rimavská Sobota odovzdala Ďakovné listy všetkým dobrovoľným hasičským zborom, ktoré reprezentovali v tomto roku svoj okres na Gemerskom pohári. XXXII. ročník tejto súťaže bude v roku 2025 organizovaný v okrese Rimavská Sobota.
Poďakovanie patrí:
- obci Chyžné a starostovi obce Petrovi Medvecovi, za spoluorganizáciu súťaže,
- obci Lubeník za poskytnutie priestorov futbalového ihriska,
- Zdravotnej záchrannej službe za službu, dohľad počas bezúrazovej (našťastie) súťaže,
- Ľubomírovi Kolesárovi za zhotovenie štítkov na poháre,
- OR HaZZ v Revúcej, Mestu Jelšava a Obci Muráň za poskytnutie techniky – dodávka vody,
- všetkým objektívnym rozhodcom,
- samozrejme všetkým hasičkám, hasičom, súťažiacim reprezentujúcim okresy, a všetkým, ktorí sa podieľali na organizovaní tejto súťaže.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12764/zaznamenali-sme-xxxi-rocnik-sutaze-o-putovny-gemersky-pohar-v-hasicskom-sporte#sigProGalleria270428365e
POHÁR STAROSTU OBCE CHYŽNÉ
Súťažná sobota 21. 09. 2024 pokračovala na futbalovom ihrisku v Lubeníku aj v popoludňajších hodinách pohárovou súťažou – 6. ročník o pohár starostu obce Chyžné. Súťažilo sa v kategóriách muži a ženy a do 1.500 m3 a nad 1.500 m3. Takmer všetky družstvá využili oba pokusy.
Výsledky do 1.500 m3:
– ženy
1. Muráň 26,55 sek
2. Koceľovce 33,78 sek
– muži
1. Rákoš 15,98 sek
2. Ratková 15,99 sek
3. Ratkovské Bystré 18,20 sek
4. Rimavská Píla 19,13 sek
5. Chyžné 19,30 sek
6. Rudná 24,34 sek
7. Hucín 32,87 sek
Výsledky nad 1.500 m3:
– ženy
Kružno – oba pokusy boli neplatné
– muži
1. Kružno 14,07 sek
2. Rákoš 14,16 sek
3. Ratková 14,80 sek
4. Ratkovské Bystré 15,31 sek
5. Chyžné 15,43 sek
6. Valice 15,86 sek
Starosta obce Chyžné Peter Medvec venoval aj Putovný pohár pre hasičské družstvo s najlepším časom. Tento pohár si na rok odniesol DHZ Kružno s časom 14,07 sek. Vyhodnotením skončila hasičská súťažná sobota v Lubeníku.
Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa podieľali na zorganizovaní tejto súťaže.
Gabriela Jakubecová
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12764/zaznamenali-sme-xxxi-rocnik-sutaze-o-putovny-gemersky-pohar-v-hasicskom-sporte#sigProGalleria3d6b44c4f9
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-