Zanietení funkcionári z Gemera sa koncom 90. rokov 20. storočia sa začali pohrávať s myšlienkou spojiť vtedy 2 okresy – Rožňava a Rimavská Sobota a začať súťažiť v hasičskom športe. Založili súťaž v hasičskom športe a nazvali ju Súťaž O putovný Gemerský pohár. Zakladajúcimi členmi boli: Ing. Ján Šimon (RS), Ing. Milan Brdársky (RA), Ladislav Holéczy (RV) – už nebohý, a spoluautorom bol Štefan Máté (RV). Podľa Štatútu súťaže sa jej zúčastňujú z každého okresu po 4 družstvá v kategórii muži, a po 1 družstve v kategóriách ženy, dorastenky a dorastenci. Za umiestnenie sa získavajú body pre okresy. Termín súťaže je jednotný – stále tretiu sobotu v septembri a okresy sa podľa kľúča obmieňajú. V roku 2025 požiadali funkcionári o výnimku v termíne organizovania Gemerského pohára – organizovať druhú a nie tretiu sobotu, pre ich účasť na republikovom kole hry Plameň v tretiu sobotu.
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Rimavskej Sobote v spolupráci s Obcou Veľký Blh zorganizovali v sobotu 13. septembra 2025 už XXXII. ročník tejto súťaže O putovný Gemerský pohár v hasičskom športe. Poradie družstiev bolo vyžrebované vopred na stretnutí zástupcov okresov na Teplom Vrchu.
Súťaž sa konala na obecnom futbalovom ihrisku vo Veľkom Blhu. Súťaž začala nástupom, príhovormi, odovzdaním ocenení.
Potom mohla začať samotná súťaž. Súťažilo sa v požiarnom útoku s vodou, v kategórii muži – 9 družstiev, v kategórii ženy – 1 družstvo, v kategórii dorastenci – 1 družstvo, v kategórii dorastenky ani jeden okres nemal zastúpenie.
Výsledky:
- Muži
| 1. | Ratková | RA | 17,52 sek | 9 bodov |
| 2. | Kružno | RS | 17,93 sek | 8 bodov |
| 3. | Rákoš | RA | 18,13 sek | 7 bodov |
| 4. | Ratkovské Bystré | RA | 19,71 sek | 6 bodov |
| 5. | Valice | RS | 19, 97 | 5 bodov |
| 6. | Rimavská Píla | RS | 21,55 sek | 4 body |
| 7. | Hrachovo | RS | 23,66 sek | 3 body |
| 8. | Chyžné | RA | 25,26 sek | 2 body |
| 9. | Rudná | RV | 52,09 | 1 bod |
- Ženy
- Hrachovo – RS 41,41 sek. 1 bod
- Dorastenci
- Ratkovské Bystré – RA 28,69 sek. 1 bod
Po sčítaní bodov pre okresy podľa výsledkovej listiny: Revúca 25 bodov, Rimavská Sobota 21 bodov a Rožňava 1 bod. Putovný pohár v roku 2025 teda získal okres Revúca. Na nástupe bola vyhodnotená súťaž, víťazi si odniesli poháre, ostatní diplomy za účasť. XXXIII. ročník tejto súťaže bude v roku 2026 organizovaný v okrese Rožňava.
Poďakovanie patrí všetkým organizátorom, ktorí sa rozhodli a podporili snahu zorganizovať hasičskú súťaž v obci Veľký Blh, všetkým hasičským družstvám, ktoré zastupovali svoje okresy a samozrejme všetkým podporovateľom hasičského športu.
Blahoželáme víťazom.
Gabriela Jakubecová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13040/gemersky-pohar-2025-v-hasicskom-sporte-ziskal-okres-revuca#sigProGalleria9896c93b20





















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.