Takéto pozvanie sa neodmieta a traja dobrovoľní hasiči z Jelšavy sa stretli s hasičmi z Tótkomlósa v Budapesti na hasičskom profesionálnom dni. Videli sme 60 m hasičskú plošinu – jedinú v Maďarsku, nové metódy pri vyslobodzovaní z havarovaného auta s novými vyslobodzovacími prostriedkami, hasičského robota, rôzne techniky viazania lán a ich využitie pri požiaroch a mnoho iných zaujímavostí.
Bolo prítomných mnoho predajcov, ktorí ponúkali svoje ochranné pracovné prostriedky, ale aj nové technické vymoženosti potrebné pre hasičov. Okrem noviniek však sme videli aj historické skvosty a veru aj funkčné. Nechýbalo aj mnoho zaujímavostí pre deti, ktoré budú dobrou inšpiráciou aj pre nás počas práce s mladými hasičmi. Započúvali sme sa do krásnej hry hasičskej dychovky Pomázu.
Jelšavčania aj na Dni rumunských hasičov v Nadlaku
Víkendový maratón jelšavských dobrovoľných hasičov v sobotu 13. septembra pokračoval z Budapešti až do rumunského Nadlaku, kde máme partnerské mesto a kde nás pozvali na Deň rumunských hasičov.
Po príchode na novú Hasičskú zbrojnicu v Nadlaku, sme si ju prezreli, trocha sme sa občerstvili, ubytovali a presunuli sme sa na spomínanú oslavu Dňa hasičov, na ktorej sme sa stretli aj s hasičmi z Tótkomlósa. Na úvod sa k prítomným prihovoril Slavko Dušan, veliteľ DHZ Nadlak, po ňom primátor Nadlaku Mircea-Laurentiu Onea, bývalý primátor Vasile Ciceaca a na záver bývalý veliteľ Ioan Roszkos. Po príhovoroch boli odovzdané ocenenia pre hasičov. Po týchto oficialitách začal hasičský bál. Bola príjemná zábava a hudba, rozprúdili sa rozhovory. Okolo polnoci sa začala losovať tombola, po nej sa krájala hasičská torta a bolo aj spoločné fotenie. V skorých ranných hodinách sa začali hasiči rozchádzať z príjemnej zábavy.
V nedeľu 14. septembra sme navštívili Expo v Arade. Vystavovali poľnohospodárske stroje, zvieratká a rôzne výrobky.
Popoludní sme zavítali aj do Tótkomlósa, kde sme položili venček ku soche sv. Floriána umiestneného pred Hasičskou zbrojnicou. Ďalší venček so sviečkou sme uložili pri buste Pavla Valaského.
Po príjemnom víkende strávenom s priateľmi hasičmi z Nadlaku a Tótkomlósa sme sa vo večerných hodinách vrátili domov s množstvom milých spomienok, ďakujeme za pozvanie.
G. Jakubecová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13043/hasici-z-jelsavy-v-budapesti-nadlaku-a-v-totkomlosi#sigProGalleria967de8c1fa





















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.