Takéto pozvanie sa neodmieta a traja dobrovoľní hasiči z Jelšavy sa stretli s hasičmi z Tótkomlósa v Budapesti na hasičskom profesionálnom dni. Videli sme 60 m hasičskú plošinu – jedinú v Maďarsku, nové metódy pri vyslobodzovaní z havarovaného auta s novými vyslobodzovacími prostriedkami, hasičského robota, rôzne techniky viazania lán a ich využitie pri požiaroch a mnoho iných zaujímavostí.
Bolo prítomných mnoho predajcov, ktorí ponúkali svoje ochranné pracovné prostriedky, ale aj nové technické vymoženosti potrebné pre hasičov. Okrem noviniek však sme videli aj historické skvosty a veru aj funkčné. Nechýbalo aj mnoho zaujímavostí pre deti, ktoré budú dobrou inšpiráciou aj pre nás počas práce s mladými hasičmi. Započúvali sme sa do krásnej hry hasičskej dychovky Pomázu.
Jelšavčania aj na Dni rumunských hasičov v Nadlaku
Víkendový maratón jelšavských dobrovoľných hasičov v sobotu 13. septembra pokračoval z Budapešti až do rumunského Nadlaku, kde máme partnerské mesto a kde nás pozvali na Deň rumunských hasičov.
Po príchode na novú Hasičskú zbrojnicu v Nadlaku, sme si ju prezreli, trocha sme sa občerstvili, ubytovali a presunuli sme sa na spomínanú oslavu Dňa hasičov, na ktorej sme sa stretli aj s hasičmi z Tótkomlósa. Na úvod sa k prítomným prihovoril Slavko Dušan, veliteľ DHZ Nadlak, po ňom primátor Nadlaku Mircea-Laurentiu Onea, bývalý primátor Vasile Ciceaca a na záver bývalý veliteľ Ioan Roszkos. Po príhovoroch boli odovzdané ocenenia pre hasičov. Po týchto oficialitách začal hasičský bál. Bola príjemná zábava a hudba, rozprúdili sa rozhovory. Okolo polnoci sa začala losovať tombola, po nej sa krájala hasičská torta a bolo aj spoločné fotenie. V skorých ranných hodinách sa začali hasiči rozchádzať z príjemnej zábavy.
V nedeľu 14. septembra sme navštívili Expo v Arade. Vystavovali poľnohospodárske stroje, zvieratká a rôzne výrobky.
Popoludní sme zavítali aj do Tótkomlósa, kde sme položili venček ku soche sv. Floriána umiestneného pred Hasičskou zbrojnicou. Ďalší venček so sviečkou sme uložili pri buste Pavla Valaského.
Po príjemnom víkende strávenom s priateľmi hasičmi z Nadlaku a Tótkomlósa sme sa vo večerných hodinách vrátili domov s množstvom milých spomienok, ďakujeme za pozvanie.
G. Jakubecová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13043/hasici-z-jelsavy-v-budapesti-nadlaku-a-v-totkomlosi#sigProGalleria967de8c1fa


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a