sobota, 11 júl 2026 10:22
Letný hasičský tábor PLAMEŇ 2026: Týždeň plný zážitkov a poznania Doporučený
Napísal(a) G. Jakubecová
V roku 2026 sme už po tretíkrát zorganizovali letný hasičský tábor pre deti, ktoré navštevujú krúžok mladých hasičov PLAMEŇ v Jelšave. Aj tento rok sme v dňoch 6. – 10. júla pripravili pre deti vo veku od 9 do 13 rokov bohatý a rôznorodý program plný dobrodružstiev.
Pondelok: Zdravie, technika a výhľady v Rožňave
V pondelok sme s 11 deťmi vycestovali do Rožňavy. Naším prvým cieľom bola Soľná jaskyňa, kde sme počas hodinovej relaxácie urobili niečo pre svoje zdravie. Pre väčšinu detí to bola premiéra, ale určite nie posledná návšteva. Následne sme sa presunuli na Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Rožňave.
V pondelok sme s 11 deťmi vycestovali do Rožňavy. Naším prvým cieľom bola Soľná jaskyňa, kde sme počas hodinovej relaxácie urobili niečo pre svoje zdravie. Pre väčšinu detí to bola premiéra, ale určite nie posledná návšteva. Následne sme sa presunuli na Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Rožňave.
Deti sa tu oboznámili s náročnou činnosťou príslušníkov a s veľkým záujmom si prezreli hasičskú techniku. Za sprostredkovanie tejto návštevy srdečne ďakujeme PhDr. Michalovi Terraiovi, PhD. a vedeniu OR HaZZ. Po výdatnom obede v reštaurácii Micio nás čakala výzva na rožňavskom námestí – výstup na mestskú strážnu vežu. Hoci prekonanie výšky nebolo pre každého ľahké, tí, ktorí vystúpili až nahor, boli odmenení nádherným výhľadom na mesto a okolie. Záver dňa v Rožňave patril sladkej bodke v podobe zákusku a kofoly a po návrate do Jelšavy sme úspešný prvý deň zakončili zmrzlinou.
Utorok: Sklárske remeslo a história v Štítniku
V utorok sa 8 detí vydalo spoznávať Štítnik. Naša prvá zastávka viedla do dielne Gem Craft, kde ručne vyrábajú nádherné ozdoby zo skla a keramiky. Prešli sme si celú výrobňu a so zatajeným dychom sme sledovali, ako sa fúkajú sklenené gule. Presunuli sme sa do areálu Vodného hradu, kde si deti vlastnoručne vymaľovali svoju ozdobu, ktorú si odniesli domov ako pamiatku. Našu prechádzku sme spojili s Bebekovou cestou, pozreli sme si zvieratká a po obede sme sa vrátili domov. Ďakujeme za príjemný a poučný deň!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13311/letny-hasicsky-tabor-plamen-2026-tyzden-plny-zazitkov-a-poznania#sigProGalleria3b7fd071f1
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13311/letny-hasicsky-tabor-plamen-2026-tyzden-plny-zazitkov-a-poznania#sigProGalleria3b7fd071f1
Streda: Deň v objatí prírody na Hrádku
Streda patrila po celý deň prírode. S 11 deťmi sme zamierili do rekreačnej oblasti Hrádok pri Jelšave, kde nám skvelé zázemie poskytla Hájenka Mestských lesov Jelšava. Napriek tomu, že bolo po daždi, vybrali sme sa na na prechádzku po Ceste minerálov, kde sme sa dozvedeli množstvo zaujímavostí. Po hrách na dvore Hájenky a obede v Hoteli Hrádok dobre padol relax v bazéne. Popoludnie pokračovalo na Hájenke futbalom, rôznymi hrami a opekačkou. Unavení, ale šťastní sme sa večer vrátili domov. Počas dňa deti hrdo nosili nové táborové tričká, ktoré nám vyrobila firma Grafdekor Rožňava – veľmi sa nám páčili!
Štvrtok: Po stopách Coburgovcov a rozprávok
Vo štvrtok sme pokračovali v pobyte na čerstvom vzduchu. Autobusom sme sa s 8 deťmi odviezli na Prednú Horu. Odtiaľ sme prešli Krížovou cestou až ku Kaštieľu OLÚP. Privítala nás sprievodkyňa pani Monika Matajzová, ktorá nás previedla celým areálom. Videli sme moderné športoviská, bylinkovú záhradu, včelnicu s včelím domčekom aj prírodné golfové ihrisko. Následne sme navštívili poľovnícky zámoček Coburgovcov, kde sme sa aj naobedovali. Pani sprievodkyni ďakujeme za pútavý výklad a príjemné dopoludnie. Po obede naše kroky viedli do Revúcej, kde sme si vďaka interaktívnej hre Hviezdojed prezreli unikátne kovové rozprávkové bytosti.
Piatok: Podzemné krásy a zaslúžený wellness
V piatok ráno sme sa s 8 deťmi vybrali do Gombaseckej jaskyne nadýchať sa blahodarného vlhkého vzduchu a obdivovať kvapľovú jaskyňu. Z jaskyne sme sa presunuli do areálu Konský dvor v Brzotíne. Deti sa dosýta vybláznili a zrelaxovali vo wellnese, pochutili si na výbornom obede a potešili sa prehliadkou tunajších zvierat. Celotýždňový táborový maratón sme slávnostne ukončili v Kaviarni u Coburga v Jelšave.
Bol to skvelý, zmysluplne strávený týždeň. Veríme, že deti boli maximálne spokojné a každé z nich si domov odnieslo nezabudnuteľné zážitky a nové priateľstvá.
Tešíme sa na ďalší ročník!
Za pomoc rôzneho typu pri realizácii tábora ďakujeme:
- Mestu Jelšava
- Mestským lesom Jelšava
- SMZ, a. s. Jelšava
- MVDr. Milanovi Kolesárovi
- Attilovi Žilkovi
- Grafdekor Rožňava
- Ing. Pavlovi Zapletalovi, MBA
- členom DHZ Jelšava, ktorí pomohli pri realizácii tábora – Vierka Bérešová, Ján Hudaček, Gabriela Jakubecová, Zdenko Javorčík najmladší, Miroslav Kováč.
Gabriela Jakubecová
Zverejnené v
DHZ
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.