utorok, 22 september 2026 10:25
Plešivec hostil Gemerský pohár. Putovná trofej hasičského športu mierí do Rimavskej Soboty Doporučený
Napísal(a) M. Terrai
Trofej predsedovi ÚzO DPO SR Rimavská Sobota Ing. Vladimírovi Šándorovi odovzdáva územný veliteľ ÚzO DPO SR Revúca Ladislav Uveges .
Sobota 19. septembra 2026 sa v obci Plešivec, na hornom Gemeri, niesla v znamení hasičského športu. Konal sa XXXIII. ročník súťaže o putovný pohár Gemerský pohár 2026.
Na základe rotačného princípu okresov Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava pripadlo v roku 2026 organizovanie súťaže Územnej organizácii DPO SR Rožňava. Spoluorganizátormi podujatia boli Obec Plešivec a Dobrovoľný hasičský zbor Plešivec.
Na spoločnom stretnutí zástupcov okresov, ktoré sa uskutočnilo 31. augusta 2026 v Plešivci, boli vylosované štartové čísla pre hasičské zbory.
Okresy nominovali družstvá na základe najlepších umiestnení dosiahnutých v súťažiach počas roka. Keďže okresy Revúca a Rožňava nemali zastúpenie vo všetkých kategóriách (dorastenky, dorastenci, ženy, muži), bol pre rok 2026 upravený štatút súťaže Gemerský pohár na dve kategórie – ženy a muži, do ktorých mohli byť zaradené aj dorastenky a dorastenci.
Priebeh súťaže
Hoci predpoveď počasia avizovala na víkend prehánky, sobotné podujatie sprevádzalo slnečné a mimoriadne teplé počasie. Prípravy prebiehali od skorého rána. Členovia DHZ Plešivec v spolupráci s vedením ÚzO DPO SR Rožňava pripravili súťažný areál. Základňu, súťažnú dráhu na požiarny útok, nástrekové terče a časomieru zabezpečil a zapožičal okres Revúca. Zariadenie spoľahlivo obsluhoval územný veliteľ ÚzO DPO SR Revúca pán Ladislav Üveges, za čo mu patrí poďakovanie.
Po príchode všetkých súťažných družstiev a hostí pokračoval program slávnostným nástupom a otvorením súťaže.
Územný veliteľ ÚzO DPO SR Rožňava Mgr. Peter Máté zavelil nástup na príhovory. Podpredseda ÚzO DPO SR Rožňava Mgr. Štefan Hronec začal svoj príhovor minútou ticha za zosnulého predsedu ÚzO DPO SR Rožňava Mariána Kapustu a za všetkých zosnulých členov, ktorí nás predišli do večnosti. Vo svojom príhovore pripomenul históriu súťaže Gemerský pohár a jej dnešný XXXIII. ročník. Poďakoval všetkým prítomným, spoluorganizátorom a podporovateľom podujatia. Tohtoročný ročník finančne podporil aj Košický samosprávny kraj.
S príhovorom a privítaním vystúpila aj zástupkyňa starostky obce Plešivec Ing. Janka Genčiová.
Po oficiálnych príhovoroch sa začalo samotné súťaženie podľa vylosovaného poradia. Na pripravenej základni, kde ako rozhodca dozeral Filip Revúcky, sa striedali jednotlivé zbory. Súťažné pokusy prebiehali plynulo, časomiera spoľahlivo zaznamenávala dosiahnuté časy, ktoré evidovala Gabriela Jakubecová. Po prvých pokusoch nasledovala krátka prestávka a druhé kolo útokov. Niektoré družstvá si svoje časy vylepšili, iné nie – všetky výsledky boli riadne zaznamenané.
Po ukončení všetkých pokusov sa sčítacia komisia odobrala k vyhodnoteniu výsledkov.
Záver a vyhodnotenie
Územný veliteľ ÚzO DPO SR Rožňava Mgr. Peter Máté opätovne zavelil nástup na vyhlásenie výsledkov a odovzdanie ocenení.
Ocenení boli všetci, ktorí sa podieľali na zabezpečení, spoluorganizovaní a podpore XXXIII. ročníka Gemerského pohára. Odovzdané boli ďakovné plakety, poďakovania a diplomy.
Medzi hosťami vystúpila pani Alžbeta Kakalejová, referentka Dobrovoľného zboru civilnej ochrany KSK, n. o., ktorá odovzdala pozdrav od predsedu KSK Ing. Rastislava Trnku. Podujatie svojou účasťou poctil aj poslanec Národnej rady SR Ing. Igor Šimko, PhD., MBA, ktorý vo svojom príhovore predstavil aj svoju víziu do budúcnosti v súvislosti s kandidatúrou na predsedu KSK v nadchádzajúcich voľbách.
Prítomným sa prihovorila aj starostka obce Plešivec Iveta Šušánová, ktorá poďakovala za spravodlivé a kvalitné súťaženie, zablahoželala víťazom a vyjadrila radosť z možnosti opäť hostiť túto súťaž v Plešivci.
Následne pristúpili organizátori k odovzdaniu cien a diplomov súťažiacim podľa dosiahnutého poradia.
Na podnet tajomníka ÚzO DPO SR Rožňava PhDr. Michala Terraia, MBA, bola v tomto ročníku udelená aj cena pre najlepšiu prúdarku a najlepšieho prúdara súťaže. Na základe meraní časomiery na oboch prúdoch sa najlepšou prúdarkou stala Michaela Szabóová z DHZ Plešivec s časom 37,50 s a najlepším prúdarom Elemér Jakab z DHZ Valice s časom 21,79 s. Obaja boli ocenení pamätnou soškou a diplomom.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13403/plesivec-hostil-gemersky-pohar-putovna-trofej-hasicskeho-sportu-mieri-do-rimavskej-soboty#sigProGalleriace180deeca
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13403/plesivec-hostil-gemersky-pohar-putovna-trofej-hasicskeho-sportu-mieri-do-rimavskej-soboty#sigProGalleriace180deeca
Všetky súťažné družstvá získali diplom za umiestnenie, prvé tri družstvá v každej kategórii aj víťazné poháre.
Putovný pohár Gemerský pohár, o ktorý sa súťaží každoročne v inom okrese, získal na základe bodového hodnotenia podľa platného štatútu do držby na jeden rok okres Rimavská Sobota s celkovým ziskom 56 bodov. Okres Revúca získal 36 bodov a okres Rožňava 33 bodov. Budúci ročník by sa mal uskutočniť v okrese Revúca.
Za reprezentáciu a účasť v súťaži ďakujeme za okres Rožňava obciam a DHZ Plešivec, Rožňava, Kunova Teplica a Rudná. Osobitné poďakovanie patrí pánovi Igorovi Leškovi z DHZ Vlachovo, ktorý zabezpečoval dodávku vody cisternovou automobilovou striekačkou Tatra 815, a za hudobný sprievod členom DHZ Plešivec pánovi Ladislavovi Jánosdeákovi a pánovi Ladislavovi Kankulovi.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13403/plesivec-hostil-gemersky-pohar-putovna-trofej-hasicskeho-sportu-mieri-do-rimavskej-soboty#sigProGalleriafeff0ed5dc
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13403/plesivec-hostil-gemersky-pohar-putovna-trofej-hasicskeho-sportu-mieri-do-rimavskej-soboty#sigProGalleriafeff0ed5dc
Z histórie Gemerského pohára
Podľa historických prameňov založili súťaž Gemerský pohár v roku 1971 zakladatelia, medzi ktorými je aj jeden zo žijúcich účastníkov dnešného podujatia v Plešivci, pán Ing. Ján Šimon. Prvý ročník sa uskutočnil v Čoltove (okres Rožňava) s víťazným okresom Rimavská Sobota. Druhý ročník v roku 1972 sa konal v Rimavských Zalužanoch (okres Rimavská Sobota) s víťazným okresom Rožňava. Po týchto ročníkoch bola súťaž pravdepodobne z politických dôvodov prerušená.
Obnovená bola v roku 1991 nultým ročníkom v Muránskej Dlhej Lúke (okres Revúca), kde zvíťazil okres Rožňava. Ďalší historický prehľad je uvedený v priloženom dokumente, na ktorom sa uzniesli vedenia územných organizácií DPO SR okresov Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava. Súťaž Gemerský pohár patrí medzi najstaršie hasičské súťaže organizované na území Slovenskej republiky, ak nie je najstaršou.
Ďakujeme všetkým za hladký a dôstojný priebeh súťaže a víťazom srdečne gratulujeme.
Text, foto: PhDr. Michal Terrai, MBA, tajomník ÚzO DPO SR Rožňava
Zverejnené v
DHZ
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).