Deň rumunských hasičov v Nadlaku: Oslava partnerstva a 15. výročia o spolupráci Doporučený
Napísal(a) G. JakubecováTretí septembrový víkend patril stretnutiu slovenských, maďarských a rumunských dobrovoľných hasičov, ktorí sa stretli v Nadlaku, aby si pripomenuli Deň rumunských hasičov a výročie – 15 rokov od podpisu zmlúv o spolupráci medzi jelšavskými a nadlackými hasičmi a medzi tótkomlóšskymi a nadlackými hasičmi. V sobotu 19. septembra 2026 hasiči z Jelšavy a Zvolena Ing. Pavol Zapletal, MBA, Attila Žilka, Ing., Mgr. Ivan Chromek, PhD s manželkou zavítali do rumunského Nadlaku, kde máme partnerské mesto a kde nás pozvali na Deň rumunských hasičov. Po príchode na novú Hasičskú zbrojnicu v Nadlaku, sme si ju prezreli, trocha sme sa občerstvili, ubytovali a presunuli sme sa na spomínanú oslavu Dňa hasičov,
Veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru z Jelšavy Ing. Pavol Zapletal, MBA odovzdal Pamätný list pri príležitosti 15. výročia rozvoja vzťahov, a ako symbol pevného partnerstva, hlbokej úcty a neutíchajúcej spolupatričnosti venoval sochu sv. Floriána – patróna a ochrancu hasičov – pre Dobrovoľný hasičský zbor Nadlak.
Po týchto oficialitách začal hasičský bál. Bola príjemná zábava a hudba, rozprúdili sa rozhovory a bolo aj spoločné fotografovanie. V skorých ranných hodinách sa začali hasiči rozchádzať z príjemnej zábavy.
Nedeľu patrila poznávaniu okolia Nadlaku, navštívila sa obec Siria, kde je bohatá história vinárstva a krásne múzeum. Po obede sme navštívili stanicu profesionálnych hasičov v Arade, kde kolegovia ukázali svoju techniku, výstroj a výzbroj.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13404/den-rumunskych-hasicov-v-nadlaku-oslava-partnerstva-a-15-vyrocia-o-spolupraci#sigProGalleria83e016eeb1
V Arade sme sa rozlúčili s priateľmi – hasičmi z Nadlaku a presunuli sme sa do maďarského Tótkomlóša, kde sme zavítali na hasičskú zbrojnicu, prezreli sme si tamojšiu techniku.
Po príjemnom víkende strávenom s priateľmi hasičmi z Nadlaku a Tótkomlóša sme sa vo večerných hodinách vrátili domov s množstvom milých spomienok. Ďakujeme za pozvanie.
Gabriela Jakubecová
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.