Festival Pro musica nostra je medzinárodný hudobný festival, ktorý sa každoročne koná v rôznych mestách na Slovensku. Fanúšikovia klasickej hudby si na koncertoch môžu vychutnať hudobné výkony desiatok popredných slovenských i zahraničných umelcov. Cieľom festivalu, ktorý sa koná vo vybraných historických pamiatkach jednotlivých regiónov, je prezentácia klasickej hudby na špičkovej interpretačnej úrovni a sprostredkovanie jedinečného vizuálneho zážitku z priestorov historických pamiatok. Pro musica nostra prinavracia hudobný život na miesta, kde ho publikum v minulosti bežne vyhľadávalo. Stretávame sa na putovaní po krásnych architektonických pamiatkach za zvukov predovšetkým komornej hudby, ktorá má svojou intimitou a vnútornou integritou osobitú silu priestory týchto pamätihodností rozozvučať. Nielen vniesť do nich zvuk, ale rozvibrovať to, čo je v nich na prvý pohľad statické, umŕtvené časom z povahy architektúry, maliarstva či sochárstva. Náš zámer – odhaľovať nepoznané, pridať mu zvukom novú farbu a ukázať dnešnému človeku estetický a etický výraz minulej doby v jej nespočetných a neopakovateľných podobách. (Úvodný text k festivalu.)
Na otváracom koncerte festivalu Pro musica nostra Gemeriensi 2024, v nedeľu 29. 9. v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, ponúknu huslista Václav Hudeček a čembalista Martin Hroch sonáty talianskych husľových mágov, akými boli Antonio Vivaldi, Giuseppe Tartini ale i Františka Bendu, českého husľového virtuóza pôsobiaceho na dvore pruského kráľa Friedricha II. v Berlíne.
Vo fascinujúco monumentálnej Synagóge v Lučenci zaznejú v pondelok 30. 9. skladby Johanna Sebastiana Bacha, Antonína Dvořáka a Johannesa Brahmsa v podaní česko-slovenského dua – huslistu Ivana Ženatého a klaviristu Mariana Lapšanského. Okrem hudobného zážitku ponúkne priestor synagógy návštevníkom aj zážitok vizuálny, vo forme výstavy umeleckých diel a expozície židovského kultúrneho dedičstva.
Tretí festivalový koncert sa uskutoční v utorok 1. 10. v zaujímavých priestoroch Prvého slovenského gymnázia a v súčasnosti sídla kultúrno-vzdelávacieho centra Litterra v Revúcej. Jedinečné klarinetové kvarteto Aurum Quartet poteší publikum sviežim programom, v ktorom nebude chýbať južanský temperament ani prvky džezovej hudby.
Súbor pre starú hudbu Solamente Naturali pod umeleckým vedením medzinárodne uznávaného Miloša Valenta, je vždy zárukou nevšedného umeleckého zážitku. V stredu 2. 10. v Evanjelickom kostole v Štítniku predstavia inštrumentálnu hudbu talianskeho baroka 17. storočia. Hudbu talianskych majstrov interpretovanú na dobových nástrojoch podtrhne priestor kostola, ktorý sa môže popýšiť najrozsiahlejším zachovaným súborom stredovekých nástenných malieb na území Slovenska.
Vo štvrtok 3. 10. budú znieť v ďalšom kostolíku s unikátnymi nástennými maľbami, v Evanjelickom kostole v Rimavskom Brezove, podmanivé melódie Fritza Kreislera, drobnosti Georgesa Boulangera či Bélu Bartóka v podaní holandsko-českého dua Liselotte Rokyta a Jan Rokyta a čarovnej súhre Panovej flauty a cimbalu.
Dejiskom šiesteho festivalového koncertu v piatok 4. 10. bude starobylosťou dýchajúci a nástennými maľbami krásne zdobený Evanjelický kostol v Ochtinej. Ostrieľaní hudobníci a členovia významných slovenských orchestrov, flautisti Dominika Haramiová, Tomáš Jánošík a violončelista Boseong Cho si pre naše publikum pripravili zaujímavý komorný program. Na koncerte zaznejú triové sonáty Johanna Sebastiana Bacha, Antonia Vivaldiho, Londýnske trio Josepha Haydna ale i svetová premiéra Tria pre altovú flautu, flautu a violončelo Ilju Zeljenku.
V Kostole reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci sa v sobotu 5. 10. uskutoční ďalší zaujímavý koncert. Pražský súbor Collegium Marianum, ktorý sa venuje uvádzaniu často neznámej hudby 17. a 18. storočia najmä českých a v strednej Európe pôsobiacich autorov, poteší publikum tancami, nápevmi a melódiami hanáckej ľudovej kultúry, ale zaznie i ľudová hudba z Peru, ktorá nie je tej našej stredoeurópskej až tak vzdialená, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Dnes azda najznámejším „zhudobňovateľom“ romantickej poézie je Franz Schubert, ktorému sa vo svojich piesňach podarilo dokonale prepojiť literárne a hudobné svety a všetko zavŕšiť v podobe živej praxe na komorných večierkoch zvaných Schubertiade. Atmosféru týchto večierkov navodia v nedeľu 6. 10. v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí sopranistka Simona Šaturová a gitarista Martin Krajčo. Piesne a skladby Franza Schuberta a Josepha Kaspara Mertza doplní romantická poézia, ktorú prednesie Štefan Bučko. Koncert bude, veríme, krásnou bodkou za 4. ročníkom festivalu Pro musica nostra Gemeriensi.
Festival sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku. Organizátorom podujatia je Hudobné centrum. Koná sa s finančným príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Spoluusporiadatelia: Košický samosprávny kraj, Rímskokatolícka cirkev, farnosť Rožňava, LUKUS Lučenec, LITTERRA, n. o. Revúca, Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Štítnik, Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Rimavské Brezovo, Cirkevný zbor ECAV Ochtiná, Reformovaná kresťanská cirkev, farnosť Plešivec a Banícke múzeum v Rožňave.
Partner podujatia: Peugeot. Mediálni partneri: Hudobný život, MY regionálne noviny, ECHO, Rožňavské noviny, TV Košice, STVR Rádio Devín, Best FM, Region press, Moja kultúra, Opera Slovakia, Music Press a Kam do mesta.
Vstupenky na koncerty v Lučenci, Revúcej a Krásnohorskom Podhradí si môžete kúpiť v sieti Ticketportal, alebo v mieste konania koncertu hodinu pred jeho začiatkom. Na koncerty v Rožňave, Štítniku, Rimavskom Brezove, Ochtinej a Plešivci je vstupné dobrovoľné.
Hudobné centrum
Tlačová správa




























Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-