Peter Kellner-Hostinský - narodil sa 6.1.1823 v Gemerskej Polome, zomrel 10.8.1873 v Rimavskej Sobote. Bol spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor. Vzdelanie získal v Gemerskej Polome, maturoval na gymnáziu v Rožňave, neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa venoval štúdiu filozofie a teológie a pomáhal Ľudovítovi Štúrovi redigovať Slovenské národné noviny a Orla tatranského. Zároveň pod menom Záboj-Hostinský uverejňoval v týchto novinách a v ich literárnej prílohe básne, historické a vedecké články. Napísal niekoľko rozsiahlych vedeckých rozpráv a štúdií z odboru národného hospodárstva, filozofie, prírodných vied, dejín literatúry, národopisu, Na jeho pamiatku sa každý rok v Gemerskej Polome koná súťaž v prednese poézie a prózy. Dňa 27. apríla 2012 sa konal už 17. ročník. Organizátormi sú už tradične Obecný úrad v Gemerskej Polome, ZŠ v Gemerskej Polome, Miestny odbor Matice slovenskej v Gemerskej Polome a Dom Matice slovenskej v Rožňave. Všetkých prítomných privítal starosta obce Ján Chanas, prihovorili sa aj riaditeľ školy Juraj Matejsko a riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave Zlatica Halková. Milým prekvapením bolo poďakovanie kvetmi dlhoročným účastníčkam uvedenej súťaže. Mária Halková nevynechala ani jeden ročník, Beatrix Trojanová pripravuje oduševnene deti na vystúpenia, Edita Galliková sa spolupodieľa na každoročnom organizovaní, Mária Dovalová pripravuje s láskou občerstvenie a pomáha v technických zabezpečeniach. Ale veľké poďakovanie patrí Helenke Demkovej, ktorá každoročne venuje tomuto krásnemu podujatiu celé svoje srdce. Svojou vlastnou zbierkou básni, aj prednesom milo prekvapil aj Ondrej Bašták Ďurán z Gemerskej Polomy.
Prihlásené deti s materských a základných škôl z okresu Rožňava súťažili v štyroch kategóriách.
Materské školy:
|
Poézia: |
|
1. |
Janka Kardošová |
|
MŠ Kyjevská |
|
Rožňava |
|
|
|
1. |
Ingrid Uhliarová |
|
MŠ Kyjevská |
|
Rožňava |
|
|
|
2. |
Bianka Gubeková |
|
MŠ |
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
3. |
Walter Marcinko |
|
MŠ |
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Próza: |
|
1. |
Richard Sakal |
|
MŠ Kyjevská |
|
Rožňava |
|
|
|
1. |
Nela Hutníková |
|
MŠ |
|
Štítnik |
|
|
|
2. |
Zuzana Zatrochová |
|
MŠ |
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
3. |
Marián a Matúš Čipka |
|
MŠ |
|
Nižná Slaná |
1 – 3. ročník ZŠ:
|
Poézia: |
|
1. |
Samuel Kelecsenyi |
|
ZŠ |
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
2. |
Timea Jeňová |
|
ZŠ |
|
Vlachovo |
|
|
|
3. |
Lenka Kamencová |
|
ZŠ Pionierov |
|
Rožňava |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Próza: |
|
1. |
Roman Spišiak |
|
|
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
2. |
Vanesa Szabóová |
|
ZŠ Pionierov |
|
Rožňava |
|
|
|
3. |
Diana Ferenčíková |
|
MŠ |
|
Gemerská Poloma |
4 – 6. ročník ZŠ:
|
Poézia: |
|
1. |
Dušan Šurina |
|
ZŠ Zlatá |
|
Rožňava |
|
Próza: |
|
1. |
Kristína Kerekešová |
|
ZŠ Pionierov |
|
Rožňava |
|
|
|
2. |
Vanesa Martinková |
|
ZŠ |
|
Nižná Slaná |
|
|
|
2. |
Ivana Žúdelová |
|
ZŠ |
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
3. |
Miroslava Tomašíková |
|
ZŠ |
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
3. |
Monika Nell |
|
ZUŠ |
|
Rožňava |
7 – 9. ročník ZŠ
|
Poézia: |
|
3. |
Stanislava Machová |
|
ZŠ |
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
3. |
Alžbeta Dovcová |
|
ZŠ Sama Tomašíka |
|
Rožňava |
|
Próza: |
|
1. |
Bianka Pástorová |
|
ZŠ Pionierov |
|
Rožňava |
|
|
|
2. |
Matúš Hatvanik |
|
ZŠ |
|
Gemerská Poloma |
|
|
|
2. |
Gabriela Kalinová |
|
ZŠ Sama Tomašíka |
|
Rožňava |
|
|
|
3. |
Monika Fabiánová |
|
ZŠ |
|
Gemerská Poloma |
{gallery}kultura/kellner/12{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-