2. Koľko žien bolo v tej dobe vo vašej DHZ?
    Približne 5 žien.

3. Ako Vás prijali muži – hasiči v tej dobe do prevažne mužského kolektívu?
     Prijali ma dobre. Hneď ma zvolili do výboru DHZ, z čoho pre mňa vyplývali aj nejaké povinnosti, naviac.

4. Čo bolo v minulosti prioritami medzi dobrovoľnými hasičmi?
     Prioritou bolo pomôcť profesionálnym hasičom v prípade núdze.

5. K čomu ste viedli deti v tom čase, keď ste začínali?
    Rôznymi aktivitami som sa snažila u detí vybudovať si vzťah ku tejto hasičskej práci. Na škole, kde som pracovala ako učiteľka, som viedla bezplatne v tej dobe krúžok mladých     hasičov. Venovali sme sa teórii i praxi, pripravovala som deti na súťaže "Mladý požiarnik". Teóriu sme preberali na škole v triede, prax sme vykonávali na školskom ihrisku, mestskom ihrisku, v mestskom parku i na hasičskej strážnici. Pri praktických cvičeniach mi boli veľmi nápomocní niektorí členovia DHZ - pán Milan Revúcky, nebohý Milan Laurinc, bratia Hudákovci, ktorí nás sprevádzali aj na súťažiach (hasičské autá, viazať uzly atď.).

6. Porovnajte činnosť v súčasných DHZ s DHZ v minulosti?
     V minulosti bola väčšia účasť hasičov, či už na súťažiach, alebo na schôdzach a akciách.

7. Ako vnímate zmeny v DPO SR?
     Zmeny v DPO SR som nejako nezbadala osobne, ale nech je to k lepšiemu, resp. aby to fungovalo.

8. Ako vnímate prácu s deťmi v súčasnej dobe?
     Po mojom odchode na dôchodok sa krúžku ujala jedna pani učiteľka,no postupom času na škole tento krúžok zanikol, hoci teraz sú krúžky učiteľom platené. Deti, mladí hasiči sa teraz stretávajú každú nedeľu o 9.00 hod. na hasičskej zbrojnici. Tento krúžok sa priradil pod CVČ DaM, a vedie ho šéf dobšinských dobrovoľných hasičov a ešte jeden člen.

9. Čo bolo dobré a čo zlé v minulosti a naopak, čo je dobré a čo zlé teraz?
     Porovnávať minulosť a dnešok je dosť ťažké, bola iná doba, bolo viac možností deti zaujať, teraz ich viac zaujíma PC a net.

10. Prečo ste sa rozhodli vstúpiť k dobrovoľným hasičom?
     V DHZ bolo málo žien, a ako učiteľku ma oslovili staršie učiteľky, ktoré už členkami boli.

11. Čo myslíte, ako vnímali, resp. vnímajú obyvatelia hasičov?
     Obyvatelia si v našom meste dobrovoľných hasičov vážia, lebo vedia, že v prípade nejakej pohromy, nešťastia, ako sú napr. lesné požiare, sú vždy ochotní a pripravení pomôcť.

12. Myslíte si, že je potrebné vzdelávanie sa dobrovoľných hasičov, či už na rôznych školeniach, kurzoch, samoštúdiom?
     Žiadny kurz alebo školenie nikdy nie je na škodu, vždy sa dá niečo nové naučiť.

13. Ako vnímate to, že medzi niektorými profesionálnymi hasičmi koluje názor, že im dobrovoľníci "berú" prácu?
     Názor, že dobrovoľní hasiči berú profesionálnym prácu je, myslím si, blud. Profesionálny hasič je platené povolanie, dobrovoľní hasiči majú svoje zamestnania a sú iba nápomocní. Hasičstvu sa venujú mimo svojej práce.

14. Spomeniete si na nejaký Váš zaujímavý zážitok?
     Na súťažiach som s deťmi dosahovala vždy dobré výsledky, skoro vždy sme obsadili nejaké medailové miesto, deti z toho mali radosť, motivovalo ich byť lepší a lepší, lebo vždy boli odmenení. Raz vyhrali veľkého plyšového maca, ktorého mi hneď darovali.

15. Myslíte si, že deti, mládež berú vážne prácu hasičov a systematickým venovaním sa z nich môžu stať aj v budúcnosti dobrí hasiči?
     Deti, ktoré sa venujú hasičskému krúžku, majú dobrú motiváciu stať sa v budúcnosti dobrými hasičmi, možno i profesionálnymi. Napr. deti z krúžku z môjho pôsobenia sú dodnes členmi DHZ v Dobšinej, dodnes pomáhajú, keď je potrebné.

Za rozhovor ďakuje Mgr. Michal Terrai,
tajomník ÚzO DPO SR Rožňava, člen Snemu DPO SR