OZ CESCI-Carpathia Košice, Anton Marcinčin, splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov, Ján Lunter, predseda VÚC Banská Bystrica, Štefan Chudoba, člen expertnej skupiny splnomocnenca vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov a Ábel Ravasz, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity.
Vláda SR po roku opäť zasadla v Revúcej, aby zhodnotila plnenie akčného plánu pre tento región, ktorý bol schválený v septembri 2016. Podľa akčného plánu sa do roku 2020 vytvorí v regióne 1100 pracovných miest a naakumulujú sa prostriedky vo výške približne 61 miliónov eur, ktoré sú z rôznych zdrojov - európske fondy, štátny rozpočet, súkromne zdroje a finančné prostriedky zo samospráv. V septembri 2016 vyčlenila vláda zo štátneho rozpočtu regionálny príspevok vo výške 3,8 milióna eur, ale dynamika čerpania týchto prostriedkov podľa premiéra nie je uspokojivá. „V roku 2016 bolo vyčlenených 500 tisíc eur, ale vyplatený bol príspevok len vo výške 394 tisíc eur. V roku 2017 sa vyčlenilo 760 tisíc eur a vyplatených bolo len 194 tisíc eur.“ Predseda vlády preto požiadal samosprávy, aby lepšie spolupracovali s úradom vlády a splnomocnencom pre najmenej rozvinuté regióny a spoločne vytvorili také projekty, ktoré budú spĺňať všetky náležitosti a následne môžu byť aj prefinancované.
Robert Fico vyjadril výhrady k tomu, že z regionálneho príspevku sa financujú aj projekty, ktoré nevytvoria pracovné miesta. „Ak si raz povieme, že tu chceme vytvoriť 1100 pracovných miest, tak nie je správne, ak ideme financovať z tohto príspevku projekty, ktoré túto pridanú hodnotu jednoducho nemajú. Tieto projekty musia byť kvalitné a musia viesť priamo k vytvoreniu pracovných miest. Inak ideme úplne mimo toho, čo bolo účelom zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov,“ zdôraznil predseda vlády. Premiér zároveň ponúkol samosprávam aj riešenie pri financovaní projektov, ktoré nevytvárajú priamo pracovné miesta. „Padlo jasné politické rozhodnutie, že na každom takomto výjazdovom rokovaní vlády ešte preinvestujeme osobitný milión eur, tak ako sme to robili v minulosti pri výjazdových rokovaniach vlády. Zafinancujeme projekty, ktoré regióny potrebujú, ale nevedú k vytvoreniu pracovných miest.“ Pre okres Revúca je táto suma 1 045 000 eur.
Vláda SR plánuje zorganizovať výjazdové zasadnutia vo všetkých okresoch, ktoré spadajú pod zákon o najmenej rozvinutých regiónoch a v každom okrese urobí inventúru o dosiahnutých výsledkoch. „Nechcem sa vzdať tejto metódy práce, a preto v roku 2018 nás budete vidieť vo všetkých zostávajúcich 14 okresoch,“ dodal predseda vlády Robert Fico.
Zdroj: http://www.vlada.gov.sk
Spracoval: MG od
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-