Prednášky (24)
Prírodosvet s Marcelom, alebo Ako sa v príjemnom duchu vzdelávať...
Napísal(a) Juraj Genčanský
Pred letom sa začal v Mestskom kultúrnom stredisku Revúca nový cyklus podujatí pre verejnosť. Ide o stretnutia s prírodovedcom, ochranárom a vysokoškolským pedagógom RNDr. Marcelom Uhrinom, PhD. Profesionálne pôsobí v Ústave biologických a ekologických vied na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Záber profesionálnych povinností i voľnočasových aktivít Marcela Uhrina je veľmi široký – okrem uvedených odborností je tiež vášnivým cestovateľom, výborným fotografom a skvelým rozprávačom.
Uhrin je autorom mnohých odborných i obrazových publikácií a svoje poznatky o prírodných hodnotách regiónu ochotne a rád odovzdáva širokej verejnosti (v minulosti bol v Revúcej spoluorganizátorom populárno-náučného cyklu Svet v obrazoch).
Prednáška o Ľudovítovi Feldovi, ktorý prežil útrapy koncentračného tábora ako Mengeleho maliar
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Východoslovenskou galériou otvorilo výstavu s názvom ĽUDOVÍT FELD. Ako sprievodné podujatie k tejto výstave, inštalovanej v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí, si záujemcovia môžu vypočuť ďalšiu pútavú prednášku. Kurátor výstavy, Mgr. Michal Štofa z Východoslovenskej galérie, v nej predstaví Ľudovíta Felda, grafika, autora, dokumentaristu, neúnavného a vytrvalého človeka, ktorý aj vďaka umeniu a svojmu nadaniu prežil útrapy koncentračného tábora ako Mengeleho maliar.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pri príležitosti výstavy Ľudovít Feld ďalšiu zaujímavú prednášku s názvom Životné podmienky väzňov v koncentračnom tábore (KT) Auschwitz – Birkenau.
„Prednášku s touto tematikou sme zvolili aj z dôvodu, že Ľudovít Feld, ktorého obrazy sú momentálne vystavené v Andrássyho obrazárni, bol väznený v koncentračnom tábore Auschwitz – Birkenau, kde strávil krátke, ale o to náročnejšie obdobie svojho života,“ vysvetlil riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Prednášajúca, PhDr. Andrea Ševčovičová, sa dlhodobo odborne venuje témam životných podmienok a zdravotnej starostlivosti v koncentračných táboroch nacistického Nemecka
Pripomienka udalostí spred sto rokov s poéziou a historikom
Napísal(a) Juraj Genčanský
Žijeme v období významných výročí dejinných udalostí – vlaňajšiu storočnicu konca 1. svetovej vojny strieda sté výročie tragického skonu možno najväčšieho Slováka. Uprostred týchto dátumov ponúkame umelecký aj analytický pohľad na históriu spred sto rokov – pre oddych, vzdelanie i poučenie... Pozývame na hudobno-slovné pásmo a dialógy historikom pod názvom OZVENY VEĽKEJ VOJNY v stredu 6. februára 2019 o 17.00 hod. v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Pozvanie prijali PhDr. Ferdinand Vrábel z Ústavu politických vied SAV Bratislava a Augustín Rosa, riaditeľ knižného vydavateľstva PRO. V umeleckom prológu vystúpia folklorista Ivan Nemčok, Lucia Pribolová, Miroslav Dendis a Juraj Genčanský. Program pripravili Mestské kultúrne stredisko Revúca, Múzeum Prvého slovenského gymnázia Revúca a Vydavateľstvo PRO Banská Bystrica.
Československý deň bol plný zaujímavých informácií
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
V utorok 13.11.2018 múzejníci z Baníckeho múzea v Rožňave privítali záujemcov na podujatí Československý deň v rámci série podujatí Košického samosprávneho kraja, Osmičkovej jesene. V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave najprv odzneli prednášky. V prvej sa Pavol Lackanič zaoberal problematikou najvýznamnejších priemyselných podnikov na Gemeri v období 1. ČSR a taktiež nezabudol poukázať ani na celkovú hospodársku situáciu v novovzniknutom štáte. Následne Pavol Horváth sa venoval téme vytvárania, úloh Československej armády v tomto medzivojnovom období, ako aj jej stretmi s Maďarskou Červenou armádou v máji a júni 1919. V rámci prednášky spomenul aj postoje obyvateľov Rožňavy a okolitých obcí na zmenu štátnych hraníc a prítomnosť samotnej armády na tomto území.
Pozvanie na prednášku prof. Emila Višňovského do Kultúrno-kreatívneho centra Kláštor na Námestí baníkov v Rožňave
Napísal(a) Kláštor
Srdečne vás pozývame do Kultúrno-kreatívneho centra Kláštor na Námestí baníkov (Betliarska 2) vo štvrtok 11. októbra o 18:00 na prednášku profesora Emila Višňovského na tému „Pre koho bolo (toto) mesto a pre koho je dnes?“ Pochopiť mesto, rozpoznať princípy a pravidlá jeho fungovania, dešifrovať hranice, v ktorých sa tvoria jeho štruktúry a vytvára jeho identita - napríklad aj na toto potrebujeme človeka s abstraktným, analytickým myslením, človeka vzdelaného v disciplíne zvanej filozofia. Prof. Emil Višňovský, PhD. z Katedry filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty UK je presne tým človekom, ktorého skrátka treba počuť a počúvať, aby sme prenikli pod povrchy frázovitého mediálneho či politického balastu k niečomu, čo nám pomôže pochopiť a "čítať" priestor, v ktorom žijeme.
Odpovede z prvej ruky o svetovom projekte CERN
Napísal(a) J. Genčanský
V úspešnom cykle Vedeckých kaviarní sme v Revúcej hostili 4. októbra 2018 slovenského odborníka vo fyzike Doc. RNDr. Dušana Bruncka, CSc. Miestne kultúrne inštitúcie – Mestské kultúrne stredisko a Múzeum PSG v spolupráci s občianskym združením Quirinus – usporiadali prednášku s besedou. Viac ako pol stovky záujemcov prilákala zvedavosť o odpovede na otázky: Sú vyššie dimenzie? Prečo zo stoličky nikdy nespadneme? Dokážeme vidieť častice vlastným zrakom? Prečo voľný pád smeruje vždy k stredu Zeme? Naozaj bol Veľký tresk? Špičkový slovenský vedec po odbornej prednáške skutočne zodpovedal aj tie najzasvätenejšie otázky Revúčanov – jadrových fanúšikov-amatérov.
Gemerské osvetové stredisko si v septembri pripravilo pre verejnosť zaujímavú odbornú prednášku, v ktorej sa bude venovať atraktívnej téme – šperkom. „Naše pozvanie prijal vzácny človek, vedec Mgr. Juraj Janto, PhD. z Univerzity Komenského v Bratislave. V prednáške, ktorá sa uskutoční 13. septembra 2018 o 17-tej hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, sa bude venovať charakteristike ľudových šperkov, materiálom, rôznym technológiám a regionálnemu výskytu. Samotné šperky sú veľmi špecifická téma v oblasti ľudovej kultúry, ktorej sa chceme neustále venovať a prikladať jej dôležitý význam. Táto téma rezonuje aj u mladej generácie, na čo poukážeme v druhej časti prednášky, kde sa predstaví verejnosti veľmi známa návrhárka, dizajnérka a šperkárka Mgr. Katarína Žiak. Táto mladá dáma ako príklad dobrej praxe predstaví svoje remeslo, začiatky práce, plány a v neposlednom
Gróf Dionýz Andrássy a jeho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí prostredníctvom prednášky Mgr. Evy Lázárovej
Napísal(a) E. L.
Dňa 21.06.2018 (štvrtok) sa uskutočnila vo vestibule Galérie Baníckeho múzea v Rožňave prednáška na tému: Gróf Dionýz Andrássy a jeho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí a prednášajúcou bola Mgr. Eva Lázárová – odborná pracovníčka Baníckeho múzea v Rožňave. Na prednáške sa zúčastnili študenti Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave. Úvod prednášky patril rodu Andrássyovcov, a to konkrétne ich monockej vetve, rodičom Dionýza, súrodencom a krátko jeho mladosti a životnej ceste. Nasledovali informácie ohľadne úmyslu, projektov a výstavby obrazárne. Do tohto účelového a moderného objektu (bol elektrifikovaný a teplovzdušne vykurovaný) bola pôvodne umiestnená zbierka umeleckých diel grófa Dionýza. Objekt bol sprístupnený 1. júna v roku 1909.
Kapitoly ku kritike umenia na Slovensku priblížila v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Silvia L. Čúzyová, PhD.
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 20. apríla 2018 sa konala v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave prednáška s prezentáciou pod názvom Kapitoly ku kritike umenia na Slovensku. Prednášajúca Mgr. Silvia L. Čúzyová, PhD., ktorá je jednou z dlhoročných kurátorov výstavného projektu Rožňavské radiály, sa zaoberá teóriou výtvarného umenia a prednáša aj na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V rámci svojho umenovedného výskumu sa zaoberá históriou kritiky umenia na Slovensku. Tieto svoje poznatky a zistenia nám odprezentovala na prednáške v Galérii pred odbornou aj laickou verejnosťou: „Ak ste však milovníkom súčasného umenia, oslovuje vás najaktuálnejšie dianie a s očakávaním sledujete najhorúcejšie novinky v oblasti umenia, používajúceho „vizuálny aj významový jazyk“ súčasnosti -
Viac...
Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská v našom regióne
Napísal(a) Mgr. Peter Bubla
Osobný bankrot, bytová úžera, exekúcie... Aj o týchto témach bude diskutovať podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská s terénnymi sociálnymi pracovníkmi, koordinátormi a zamestnancami Centra právnej pomoci z okresov Lučenec, Veľký Krtíš a Rimavská Sobota. Diskusia sa bude konať 27.10.2017 (piatok) o 13,00 hod. v priestoroch Mestského úradu Fiľakovo na Radničnej ulici 562/25.
Oboznámte sa s dlhoročnými skúsenosťami RNDr. Jozefa Valucha, CSc. v oblasti liečebného hladovania
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva širokú verejnosť v stredu 8. novembra 2017 o 17:00 hod. na prednášku RNDr. Jozefa Valucha, CSc. „Liečebné hladovanie – história a súčasnosť“ spojenú s premietaním.
Pre lepšie spoznávanie vtákov Gemerskej pahorkatiny máte možnosť využiť pripravené prednášky
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 12. a 19. apríla 2017 uskutočnia prednášky, ktoré sú súčasťou výstavy Vtáky Gemerskej pahorkatiny. Výstava je výsledkom desaťročného terénneho výskumu a predstavuje vtáctvo tohto územia. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň aj hlavným partnerom výstavy.
Nový ďalekohľad v rožňavskej hvezdárni vítajú nadšenci astronómie
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
V pondelok 13. februára 2017 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutočnila astronomická prednáška. Príležitosťou na stretnutie priaznivcov astronómie bolo slávnostné odovzdanie nového astronomického ďalekohľadu, ktorý Gemerskému osvetovému stredisku (GOS) daroval Rotary klub Rožňava.
Hneď potom, ako ďalekohľad odovzdala riaditeľke GOS Helene Novotnej prezidentka Rotary klubu Miroslava Tomášiková, Celestron NexStar 8SE
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).