Prednášky (24)
Einstein a relativita prostredníctvom prednášky i nového ďalekohľadu v Rožňave
Napísal(a) Anežka Kleinová
V pondelok 13. februára 2017 o 17.00 hodine sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutoční astronomické multimediálne podujatie pri príležitosti prezentácie nového astronomického ďalekohľadu zakúpeného pre rožňavskú hvezdáreň. V prvej časti je pre záujemcov o astronómiu, ale aj pre širokú verejnosť, pripravená pútavá prednáška s názvom Einstein a relativita a po jej skončení bude odprezentovaný nový prenosný astronomický ďalekohľad,
Koncom septembra 2016 zavítal do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave mladý človek - Gábor, ktorý sa vrátil domov po siedmich rokoch cestovania po svete. Cieľom jeho návštevy bolo priblížiť verejnosti svoj životný príbeh prostredníctvom prednášky a prezentácie fotografií – život, na ktorý sa odhodlal po úspešne zahájenej kariéry architekta v Prahe.
Aktivity Popradského múzea v roku 140. výročia vzniku začínajú prednáškou k nálezu neandertálskeho človeka v Gánovciach
Napísal(a) PhDr. Magdaléna Bekessová
Podtatranské múzeum v Poprade otvára pre svojich návštevníkov Letnú čitáreň, v priestoroch pobočky múzea na Sobotskom námestí 33 v Poprade-Spišskej Sobote. Letná čitáreň bude otvorená v mesiacoch júl - august každú druhú stredu od 17:00 – 20:00 hod. (13.7.2016, 27.7.2016, 10.8.2016, 24.8.2016).
Výstavu pod názvom „40 rokov architektúry manželov Maníkovcov" sprevádzali aj ich prednášky
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnili prednášky k výstave pod názvom „40 rokov architektúry manželov Maníkovcov“, ktoré viedol jeden z autorov výstavy Ing. arch. Mikuláš Maník. Úvodom priblížil myšlienky jednej z najpozoruhodnejších osobností slovenskej architektúry 20. storočia, Eugena Kramára:
„ Architektúra je trvalou scénou všetkých nás i veľa budúcich generácii“
„My architekti sme zodpovedne povolaní hodnotne modelovať prostredie života, a tak užitočnosťou a krásou pôsobiť výchovne na najlepšie stránky psychiky človeka.“
Pred očakávaným májovým tranzitom planéty Merkúr využime ešte prednášku o tomto astronomickom jave
Napísal(a) Mgr. Juraj Lörinčík
Prechody planét či iných nebeských telies popred disk Slnka sú v prípade dobrého počasia ľahko dostupným a vďačným cieľom laických aj odborných astronomických pozorovaní. Ak je aktérom prechodu Mesiac, hovoríme o zatmení Slnka, ak vzdialenejšia planéta, či umelá družica, potom sa jedná o tranzit. Očakávaný májový tranzit planéty Merkúr bude kľúčovou, ale nie jedinou témou prednášky pre verejnosť pripravovanej na rožňavskej hvezdárni.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.