Zaujímavosť (38)
Najčítanejšie príspevky stránky Maj Gemer v mesiaci január a február
Napísal(a) O. Doboš
Doteraz sme ešte neprezradili našim návštevníkom stránky Maj Gemer, ktorý príspevok najviac zaujal svojím obsahom najviac čitateľov. Robíme to teraz aj preto, aby sme hneď od začiatku roka 2019 spomenuli tie príspevky autorov, ktoré získali najviac kliknutí v uplynulom mesiaci. Dnes si to pripomenieme samostatne za mesiac január a február. Aby príspevok, ktorý zaujal najviac návštevníkoch nebol osamotený, pridáme hneď 5 najlepších. Ak takýto prehľad prispeje k udržaniu kvality príspevkov, budeme ich uverejňovať každý mesiac s tým, že uvedieme názov príspevku a jeho autora. Všetky príspevky na stránke Maj Gemer sú stále k dispozícií návštevníkom, preto, ak sa stretnete pri ich čítaní s inými výsledkami, neznamená, že vtedy, keď sme ich hodnotili, neboli v tomto poradí.
„Vyrastal som v učiteľskej rodine. Je to šťastie aj nešťastie zároveň. Nešťastie je marginálne, rodičia ma obklopovali knihami, no doteraz neviem opraviť kvapkajúci vodovodný kohútik“ – napísal Marcel Uhrin na svojom blogu pred tromi rokmi. Je to krásna spomienka na domov s milovanými rodičmi. Priznáva síce, že domáci majster nie je, ale zato sa vyzná vo všeličom inom...
Vysokoškolský pedagóg, docent Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, Marcel Uhrin významne prispel k poznaniu a zachovaniu prírodných pokladov nášho regiónu. Za poldruha desaťročie v oblasti ochrany prírody Národného parku Muránska planina a zoologickú výskumnú činnosť
Posledná nedeľa pred jarnou rovnodennosťou bude patriť Dňu hvezdární a planetárií aj na Hvezdárni v Rimavskej Sobote
Napísal(a) D. Rapavá
Na tohtoročný Deň planetárií a hvezdární, ktorý pripadá na 17. marca sa podľa pani Daniely Rapavej pripravila aj Hvezdáreň v Rimavskej Sobote s bohatým programom. Vyplýva to aj z plagátika, ktorý nám poslala, kde je uvedený rozpis nedeľného programu. “Keď bude priaznivé počasie, v astroparku o 15.00 hod. bude demonštrácia solárnych zariadení," upresnila nám a pokračovala: "Prednáška P. Rapavého o 16.00 hod. bude obsahovať najzaujímavejšie udalosti zo storočia astronómie, lebo tento rok si pripomíname sté výročie založenia Medzinárodnej astronomickej únie – IAU. Jednoduchým a pútavým spôsobom vás prevedie najdôležitejšími míľnikmi astronómie a kozmonautiky.
Po nej v relaxačnej časti vo fotografickej prednáške vám D. Rapavá priblíži neviditeľný čarovný svet makrofotografie,
V Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti prezentovali starú, remeselnú techniku výroby modrotlače
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote aj v roku 2019 pokračuje v projekte Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Dňa 2. februára 2019 sme v Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti mohli prezentovať starú, remeselnú techniku výroby modrotlače. Pod názvom Modrotlačová krása nám lektorka Ing. Lucia Dovalová z Badína, naša rodáčka z Klenovca, spolu so svojou rodinou prezentovala históriu modrotlače, postup výroby. Účastníčky si mohli na pamiatku vyrobiť modrotlačovú krásu, a tak si samé vyskúšať túto remeselnú techniku. Ďakujeme lektorke za krásne chvíle a vzácne informácie. Mestskému kultúrnemu stredisku v Hnúšti ďakujeme za poskytnuté priestory a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.
Stanislava Zvarová
Ocenenie Srdce na dlani patrí od 4. februára aj Ondrejovi Dobošovi a jeho webovej stránke Maj Gemer
Napísal(a) Marta Mikitová
Dobrovoľnícke centrum Košického kraja opäť udeľovalo ocenenie Srdce na dlani, ktoré sa udeľuje dobrovoľníkom, dobrovoľníčkam, organizáciám či skupinám dobrovoľníkov, ktorí svojou činnosťou prispeli k pozitívnej zmene života jednotlivcov alebo rôznych skupín obyvateľov a pôsobia na území Košického kraja. Okrem poďakovania týmto ľuďom aktivita centra smeruje k zvýšeniu statusu dobrovoľníctva v očiach verejnosti, jeho prestíže, ale aj k samotnému rozvoju dobrovoľníckych aktivít. Snahou Centra dobrovoľníctva je vyzdvihnúť a oceniť ľudí, ktorých dobrovoľná práca je výnimočná, vysoko prospešná a ktorí sú inšpiratívnym príkladom aj pre ostatných.
O slovenských historických organoch s Andrejom Štafurom na rozhlasovej stanici Devín
Napísal(a) MG od
Z košického rozhlasové štúdia vysielali 29. novembra 2018 o 10-tej hodine na RTVS stanici Devín zaujímavú reláciu Ars musica. Hlavnou témou v nej boli slovenské historické organy. Nás Gemerčanov potešilo, že moderátorka programu Andrea Meščanová v relácii využila rozhovor s naším muzikológom, organológom a organistom Andrejom Štafurom z Revúcej, ktorý ako odborník na spomínanú tému priblížil najnovšie informácie o historických organoch, ktoré sa nachádzajú na Slovensku a o interdisciplinárnom organologickom výskume v Ústave hudobnej vedy SAV, ktorého je vedeckým pracovníkom. Z relácie sme sa mali možnosť dozvedieť tiež o novopripravovanej interdisciplinárnej knihe o možnej záchrane, či revitalizácii organov, ktorú práve pripravujú do tlače pod názvom:
Ako ďaleko je z Gemera koniec sveta, kde kraľuje Kamčatka
Napísal(a) MG od
Kamčatka je pre našinca z Gemera nepredstaviteľne ďaleký svet, kde málokto z nich tam bol. Zvedavosť však robí svoje najmä teraz, keď vzdialenosť na koniec sveta trvá iba niekoľko hodín. Potom sa pred vami objaví iný svet, plný prekvapení a zážitkov. Múdre podklady nám prezrádzajú, že poloostrov Kamčatka, ktorý leží na ďalekom východe Ruskej federácie môžeme navštíviť lietadlom, napríklad z Moskvy, približne asi za 11 hodín. To predpokladá dostať sa najskôr do Moskvy. A to záleží od toho, aké máme možnosti dostať sa tam napríklad z Revúcej, Bratislavy, alebo Prahy. Takúto trasu si vybrala partia mladých lyžiarov, ktorí už o lyžiarskych svahoch na Kamčatke počuli od kamarátov, alebo sa dozvedeli z iných prostriedkov.
Zvony zvonia aj nad Dobšinského rozprávkovými Slavošovcami
Napísal(a) Ondrej Doboš
Obec Slavošovce, ležiaca asi 25 km severozápadne od okresného mesta Rožňavy, si tohto roku pripomenie 700. výročie prvej písomnej zmienky. Dozvedeli sme sa to od starostu obce Ing. Štefana Baštáka, ktorý sa o tomto podujatí zmienil v rozhlasovej relácii Zvony nad krajinou, odvysielanej v nedeľu 4. februára 2018 na stanici Rádio Regina. Redaktori tejto stanice Martina Bačová a Igor Michalčík venovali takmer hodinu vysielacieho času tejto hornogemerskej obci. Bolo príjemné pre nás Gemerčanov sledovať toto vysielanie. Slavošovce dnes majú 1850 obyvateľov a obec je známa aj ako rodisko Pavla Dobšinského. V obci sa nachádza aj najstaršia papiereň na území bývalého Rakúsko Uhorska, ktorej 200. výročie si pripomenuli vlani.
Pán Ján Šafár – heligonkár, spevák a rodák obce Gemerská Poloma sa dožil významného životného jubilea
Napísal(a) dc
V Obecnej knižnici v Gemerskej Polome sa dňa 27. 10. 2017 uskutočnilo slávnostné prijatie pána JÁNA ŠAFÁRA – heligonkára, speváka a rodáka obce Gemerská Poloma, ktorý sa dožil významného životného jubilea. Predstavitelia obce - starosta Ing. Miroslav Michalka, poslanec Marian Ferenc a predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej Gemerská Poloma Mária Antalová, ako i riaditeľka Domu Matice slovenskej Rožňava Ing. Zlatica Halková - nášmu jubilantovi prejavili úctu a vďaku za jeho tvorivú
Súčasné dianie súvisiace so zamestnaním, ale aj inými záujmami, vytvára aj pre Gemerčanov množstvo príležitostí ako lepšie spoznať nielen náš región, ale aj našu krajinu. Všímať si okolie, v ktorom sa nachádzame a stále získavať nové informácie, alebo na vlastné oči poznať doteraz neznáme, je dobrou vlastnosťou aj pre pána Petra Pobočeka. Každý jeho krok je sprevádzaný fotoaparátom alebo videokamerou, s cieľom zaznamenať pre neho doteraz nepoznané a podeliť sa s tým i so svojím okolím.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-