Tento významný cirkevný aj štátny sviatok si svojou prítomnosťou uctili: pán primátor mesta Dobšiná Ján Slovák, predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku pán Ladislav Fabián, poslanec mestského zastupiteľstva v Rožňave Ing. Ján Lach, presbyter ev. cirkvi pán Ján Andrašovský, dozorca seniorátu ev. cirkvi pán Mgr. Michal Terrai a iní. Primátor mesta Rožňava pán Pavol Burdiga a jeho zástupca sa z dôvodu zahraničnej služobnej cesty ospravedlnili.
Za krásneho slnečného popoludnia, po úvodnej hymne Matice slovenskej „Kto za pravdu horí“ a položení venca sa námestím rozliehali ľudové piesne folklórneho súboru Bučina z Pače pod vedením p. Mgr. Dany Sústrikovej striedavo s hymnickými piesňami evanjelického spevokolu z Gemerskej Polomy pod vedením pani farárky ThDr. Zuzany Polákovej.
Evanjelický pán farár senior Gemerského seniorátu Mgr. Radovan Gdovin svojím veľmi erudovaným príhovorom oslovil všetkých účastníkov osláv a prinútil ich zamyslieť sa nad vlastným postojom k tomuto sviatku a k dejinám Slovenska ako takým (Celý príhovor - tu).
Vhodným podfarbením celého programu bol precítený prednes kompozície básní Jána Kostru Sonet o hľadaní a Verím realizovaný žiačkou ZUŠ Rožňava Beatkou Berkešovou pod vedením p. učiteľky Moniky Kardošovej.
Technickú stránku osláv - ozvučenie vlastnou aparatúrou zabezpečil pán Peter Máté z Rožňavy a fotografickú dokumentáciu pani tajomníčka Domu Matice slovenskej Tatiana Tomková spolu s Mgr. Michalom Terraiom.
Je pre nás úplne nepochopiteľné, že napriek tomu, že otec biskup Mons. Stanislav Stolárik odcestoval, aby bol účastníkom mohutných celoslovenských osláv príchodu vierozvestcov na naše územie v Nitre (mimochodom katolíckych rehoľníkov), z neznámych dôvodov katolícka cirkev, reprezentovaná biskupským úradom v Rožňave, na rozdiel od predchádzajúcich rokov 3 dni pred samotnými oslavami písomne odmietla akýmkoľvek spôsobom podieľať sa na oslavách. V tejto súvislosti by som len rada pripomenula slová významného anglického štátnika a historika Winstona Churchilla: „Národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, nemá budúcnosť“.
Predsedníčka MO Matice slovenskej v Rožňave
MUDr. Ľubomíra Chromčíková
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-