„Piatkový program tradične začíname v dedine na pľacu, čiže na priestranstve pred evanjelickým kostolom, kde v rámci festivalovej bohoslužby vystúpi aj hosťujúca ženská spevácka skupina Marína. Na fare ECAV otvoríme výstavu insitného umenia zo srbskej Kovačice, nuž a počas celého večera bude pre kulinárov určite zaujímavou novinkou ochutnávka špecialít maďarskej, srbskej i domácej kuchyne. V rámci programu na malej scéne sa predstavia hosťujúce kolektívy. Vystúpenie skupiny Banda so Samom Smetanom a Betkou Lukáčovou spestrí vynikajúci tanečník Peter Vajda, finalista prvého ročníka Zem spieva. Náš gemerský folklór premiérovo na Gemeri predvedie folklórny súbor Živeľ z Bratislavy a skvelú ľudovú hudbu Muzička hádam ani netreba predstavovať. Mladé talenty z muzikantského tábora a jubilujúca domáca folklórna skupina Hôra z Rejdovej ukončia prvú časť piatkového večera. Muzička sa na pódium ešte vráti, aby zahrala do tanca na veselici, bude však aj príležitosť zdokonaliť sa v tanci s Petrom Vajdom a jeho partnerkou v škole tanca. Určite navštívte aj spevácky dvor, kde hlavné slovo bude mať Betka Lukáčová. Pre tých, ktorých zaujíma história Gemerského folklórneho festivalu je pripravená retrospektívna projekcia z archívu našej inštitúcie, a to priamo na pľacu pri četerni,“ takto približuje prvý festivalový deň riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Druhý deň festivalu starostka obce Slávka Krišťáková ráno o desiatej hodine otvorí Rejdovské dvory, ktoré predstavia ako sa voľakedy žilo na dedine - pôvodné remeslá, kroje, náradia či rôzne gastronomické špeciality. Kolektív z Domu sociálnych služieb Jasanima z Rožňavy so svadobným obrázkom zaháji doobedňajší program na malej scéne. Vo svadobnej téme bude pokračovať aj hosťujúci kolektív zo Srbska so známym programom Kovačická detská svadba. Krojovaný sprievod obcou sa začína o 12.30 hodine, kedy sa účastníci presunú do amfiteátra kde festivalový program vyvrcholí.
„Tohto roku bude program detských folklórnych súborov a sólistov opäť na veľkej scéne. Režisérka Andrea Pitoňáková v programe Vandrovníci na Gemeri uvedie detské hry, spevy a tance v podaní našich najmenších folkloristov. Program Vôňa Gemera v réžii Jána Liptáka predstaví domáce kolektívy, vrátane tých najlepších, ktorí sa v celoslovenských súťažiach počas uplynulých rokov umiestnili na popredných miestach,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Bohatý a pestrý bude aj program hostí. Sestry Matákové nás zavedú na Oravu, avšak to najlepšie priamo z východného Slovenska predstaví folklórna skupina Jadlovec z neďalekého Spiša, ktorá okrem vystúpenia prinesie niečo aj pod zub v podobe margecanských špecialít, či skvelý folklórny súbor Železiar s programom Rusnácka maňira. Ženská spevácka skupina Poľana a folklórny súbor Vranovčan svojim vystúpením oživia spomienky na folklórnu šou Zem spieva a zároveň ukončia druhý deň 45. ročníka Gemerského folklórneho festivalu.
Počas festivalových dní nebudú chýbať ani sprievodné aktivity, ktoré pripomenú jedinečnosť hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva Gemera, rozvinú zručnosti v tradičnej remeselnej výrobe, či obohatia návštevníkov o chutné tradičné jedlá z Maďarska, Srbska, Spiša a samozrejme aj z Gemera. Rejdovské dvory predstavia kultúru bývania a spôsob života Hornogemerčanov a ich predkov, jarmok tradičných remesiel ponúkne širokú paletu tradičných ľudovoumeleckých výrobkov, Dom tradičnej kultúry Gemera predstaví svoju činnosť v tvorivých dielňach pre deti a dospelých.
Najmladší návštevníci sa môžu tešiť na divadielko Pesničkál, drevený kolotoč a ďalšie herné aktivity typické pre vidiecke prostredie. Exteriérová výstava fotografií z doterajších štyridsiatichštyroch ročníkov festivalu sa teší na svojich návštevníkov tak, ako aj výstava insitného umenia Slovákov zo srbskej Kovačice.
Organizátori festivalu, zároveň aj hostitelia Gemerské osvetové stredisko a obec Rejdová sa tešia na Vašu návštevu, na skvelé priateľské stretnutia pri dobrej muzike a tradičnom jedle v dňoch 24.-26. augusta 2018 v Rejdovej na jubilejnom 45. ročníku Gemerského folklórneho festivalu. Čaká Vás neopakovateľná atmosféra, írečitá rejdovčina a zmes gemerského nárečia popretkávaná ľubozvučnými piesňami, rezkými tancami, skrátka tým najlepším, čo ponúka tradičná ľudová kultúra Gemera a východného Slovenska.
Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Mária Ferenczová































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-