„Piatkový program tradične začíname v dedine na pľacu, čiže na priestranstve pred evanjelickým kostolom, kde v rámci festivalovej bohoslužby vystúpi aj hosťujúca ženská spevácka skupina Marína. Na fare ECAV otvoríme výstavu insitného umenia zo srbskej Kovačice, nuž a počas celého večera bude pre kulinárov určite zaujímavou novinkou ochutnávka špecialít maďarskej, srbskej i domácej kuchyne. V rámci programu na malej scéne sa predstavia hosťujúce kolektívy. Vystúpenie skupiny Banda so Samom Smetanom a Betkou Lukáčovou spestrí vynikajúci tanečník Peter Vajda, finalista prvého ročníka Zem spieva. Náš gemerský folklór premiérovo na Gemeri predvedie folklórny súbor Živeľ z Bratislavy a skvelú ľudovú hudbu Muzička hádam ani netreba predstavovať. Mladé talenty z muzikantského tábora a jubilujúca domáca folklórna skupina Hôra z Rejdovej ukončia prvú časť piatkového večera. Muzička sa na pódium ešte vráti, aby zahrala do tanca na veselici, bude však aj príležitosť zdokonaliť sa v tanci s Petrom Vajdom a jeho partnerkou v škole tanca. Určite navštívte aj spevácky dvor, kde hlavné slovo bude mať Betka Lukáčová. Pre tých, ktorých zaujíma história Gemerského folklórneho festivalu je pripravená retrospektívna projekcia z archívu našej inštitúcie, a to priamo na pľacu pri četerni,“ takto približuje prvý festivalový deň riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Druhý deň festivalu starostka obce Slávka Krišťáková ráno o desiatej hodine otvorí Rejdovské dvory, ktoré predstavia ako sa voľakedy žilo na dedine - pôvodné remeslá, kroje, náradia či rôzne gastronomické špeciality. Kolektív z Domu sociálnych služieb Jasanima z Rožňavy so svadobným obrázkom zaháji doobedňajší program na malej scéne. Vo svadobnej téme bude pokračovať aj hosťujúci kolektív zo Srbska so známym programom Kovačická detská svadba. Krojovaný sprievod obcou sa začína o 12.30 hodine, kedy sa účastníci presunú do amfiteátra kde festivalový program vyvrcholí.
„Tohto roku bude program detských folklórnych súborov a sólistov opäť na veľkej scéne. Režisérka Andrea Pitoňáková v programe Vandrovníci na Gemeri uvedie detské hry, spevy a tance v podaní našich najmenších folkloristov. Program Vôňa Gemera v réžii Jána Liptáka predstaví domáce kolektívy, vrátane tých najlepších, ktorí sa v celoslovenských súťažiach počas uplynulých rokov umiestnili na popredných miestach,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Bohatý a pestrý bude aj program hostí. Sestry Matákové nás zavedú na Oravu, avšak to najlepšie priamo z východného Slovenska predstaví folklórna skupina Jadlovec z neďalekého Spiša, ktorá okrem vystúpenia prinesie niečo aj pod zub v podobe margecanských špecialít, či skvelý folklórny súbor Železiar s programom Rusnácka maňira. Ženská spevácka skupina Poľana a folklórny súbor Vranovčan svojim vystúpením oživia spomienky na folklórnu šou Zem spieva a zároveň ukončia druhý deň 45. ročníka Gemerského folklórneho festivalu.
Počas festivalových dní nebudú chýbať ani sprievodné aktivity, ktoré pripomenú jedinečnosť hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva Gemera, rozvinú zručnosti v tradičnej remeselnej výrobe, či obohatia návštevníkov o chutné tradičné jedlá z Maďarska, Srbska, Spiša a samozrejme aj z Gemera. Rejdovské dvory predstavia kultúru bývania a spôsob života Hornogemerčanov a ich predkov, jarmok tradičných remesiel ponúkne širokú paletu tradičných ľudovoumeleckých výrobkov, Dom tradičnej kultúry Gemera predstaví svoju činnosť v tvorivých dielňach pre deti a dospelých.
Najmladší návštevníci sa môžu tešiť na divadielko Pesničkál, drevený kolotoč a ďalšie herné aktivity typické pre vidiecke prostredie. Exteriérová výstava fotografií z doterajších štyridsiatichštyroch ročníkov festivalu sa teší na svojich návštevníkov tak, ako aj výstava insitného umenia Slovákov zo srbskej Kovačice.
Organizátori festivalu, zároveň aj hostitelia Gemerské osvetové stredisko a obec Rejdová sa tešia na Vašu návštevu, na skvelé priateľské stretnutia pri dobrej muzike a tradičnom jedle v dňoch 24.-26. augusta 2018 v Rejdovej na jubilejnom 45. ročníku Gemerského folklórneho festivalu. Čaká Vás neopakovateľná atmosféra, írečitá rejdovčina a zmes gemerského nárečia popretkávaná ľubozvučnými piesňami, rezkými tancami, skrátka tým najlepším, čo ponúka tradičná ľudová kultúra Gemera a východného Slovenska.
Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Mária Ferenczová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-