7. voj. Pavol HOMOLA
Príslušník 12. roty, IR 25, Lučenec. Bojoval na ruskom fronte v Haliči. Narodil sa rodičom Martinovi Homolovi a Alžbete rod. Vajdovej v Nadabule a pokrstený bol 29. júna 1892,
ECAV v Rožňave. Dňa 12. júna 1914 sa oženil so Zuzanou Leštachovou (14.7.1894) z Nižnej Slanej. V manželstve sa narodil 19. mája 1915 syn Ján, ktorý zomrel 9. apríla 1991.
Padol 30. septembra 1916 na bojisku Yaseniv okres Brody, Ľvov, Ukrajina. Pochovaný bol dňa 1. októbra 1916 na cintoríne Yaseniv, hrob číslo 32.
8. voj. Ondrej KOMINAR
Príslušník 2. roty, HIR č. 16, Banská Bystrica. Bojoval na ruskom fronte v Haliči. Narodil sa 26. novembra 1893, RKC, rodičom Ondrejovi Kominárovi a Márii Lejačikovej v Nižnej Slanej. Dňa 13. januára 1913 sa oženil so Zuzanou Hroncovou (22. novembra 1893). V manželstve sa narodila 28. septembra 1914 dcéra Mária Kominárová. Mária Kominárová sa vydala dňa 3. februára 1930 za Ondreja Grančáka. Zomrela dňa 26. apríla 1994, pochovaná je na obecnom cintoríne v Nižnej Slanej. Zomrel na následky zranení na odd. III. okresnej nemocnice v Kolíně v Čechách dňa 19. júna 1915. Pochovaný bol 21. júna 1915 na mestskom cintoríne v Kolíně, číslo hrobu 75.
9. voj. Ondrej KRAK
Príslušník 4. roty, IR 25 Lučenec. Bojoval na ruskom fronte v Haliči. Narodil sa 15. januára 1882, RKC, rodičom Ondrejovi Krakovi a Márii rod. Rumanovej v Nižnej Slanej.
Dňa 31. mája 1909 sa oženil s Máriou Novotnou z Nižnej Slanej. V manželstve sa narodili syn Ondrej Krak (5. 2. 1912) a dcéra Mária Júlia Kraková (13. 8. 1914), ktorá sa vydala za Jozefa Bendíka. Padol na bojisku Zajączkowice, okres Pilzno, Halič (sv. od Krakówa) dňa 28. decembra 1914, kde je aj pochovaný.
Príslušník HIR č. 16, Banská Bystrica. Bojoval na ruskom fronte v Haliči. Narodil sa 3. júna 1892, RKC, Anne Mihálikovej v Nižnej Slanej. Anna Miháliková sa 13. novembra 1899 vydala za Ondreja Dovčíka. Zomrel dňa 8. marca 1915.
11. voj. Ján PLAČKO
Príslušník 1. roty, IR 25 Lučenec. Bojoval na ruskom fronte v Haliči. Narodil sa 17. decembra 1889, ECAV, rodičom Štefanovi Plačkovi a Márii rod. Taiszovej v Nižnej Slanej. Dňa 12. 4. 1914 sa oženil so Zuzanou Černajovou. V manželstve sa narodil 12. apríla 1915 syn Ján Plačko. Zomrel po strele do brucha v mobilnej nemocnici č. 4/13 dňa 12. júna 1915 v Haliči. Pochovaný bol 13. júna 1915 v kláštornej záhrade v Chyrów. (Khyriv/Хирів, Ľvov, Ukrajina).
12. voj. Martin PROK
Príslušník 13. roty, IR 25, Lučenec. Bojoval na srbskom fronte. Narodil sa 30. júna 1890, ECAV, rodičom Martinovi Prokovi a Márii rod. Krčmárovej v Nižnej Slanej. Na začiatku vojny bol zranený. Zomrel po priestrele brucha dňa 2. decembra 1914 v Gornej Toplici v Bosne, kde je aj pochovaný.
13. voj. Ján ŠLOSÁRIK
Záložný delostrelec Pluku horského delostrelectva č. 6 (G.A.R. Nr. 6), Košice. Narodil sa 25. februára 1886, ECAV, rodičom Jánovi Šlosárikovi a Márii rod. Tomášikovej v Nižnej Slanej č. d. 16. Dňa 22. 8. 1911 sa oženil so Zuzanou Švorcovou Černajovou. V manželstve sa narodila (30. 4. 1913) dcéra Zuzana Šlosáriková. Zomrel 4. apríla 1916.
(POKRAČOVANIE)
Martin Gallík































__________________________________________________

noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-