Na programe bude aj dielo slovenského skladateľa Jána Cikkera. Za dirigentským pultom bude stáť súčasný šéfdirigent Orchestra Slovenského rozhlasu PETER VALENTOVIČ.
Pavel Šporcl (*1973) je český husľový virtuóz, veľmi výrazná a silná umelecká osobnosť, laureát mnohých popredných husľových súťaží, dnes zrejme vôbec najpopulárnejší český umelec pôsobiaci v oblasti vážnej hudby. Po štúdiách na konzervatóriu a na AMU študoval husle v USA. Vystupuje na svetových pódiách a festivaloch (Salzburger Festspiele, Pražská jar, Schleswig-Holstein) aj s renomovanými orchestrami (Slovenská filharmónia, Tokyo Metropolitan Symphony Orchestra, National Orchestra de France, Liverpoolska kráľovská filharmónia, Orchestre de Paris). Poslucháčov navyše zaujal svojím často veľmi neformálnym vystupovaním a obliekaním, ktorým sa snažil obecenstvu čo najviac priblížiť – vystupoval so štylizovanou „pirátskou“ šatkou na hlave, nechal si zhotoviť unikátne modré husle pre 21. storočie... Takmer všetky jeho albumy získali titul Platinová platňa. Popri hlavnej klasickej hudbe koncertuje a nahráva aj iné žánre: s cigánskou kapelou (albumy Gipsy Way & Gipsy Fire) odohral viac ako 270 vystúpení v mnohých krajinách sveta, vrátane Číny. Na koncertných pódiách sa stretol s K. Gottom, E. Pilarovou, V. Dykom, E. Farnou, T. Černochovou, kapelou Kryštof i Hradišťan. Je častým hosťom televíznych a rozhlasových relácií, teší sa záujmu všetkých médií.
Štátna filharmónia Košice (ŠfK) bola založená v roku 1968 ako druhý profesionálny symfonický orchester koncertného typu na Slovensku. Prvý koncert novovzniknutého telesa sa uskutočnil v apríli 1969 pod vedením vtedajšieho šéfdirigenta Bystríka Režuchu. Dnes tvorí orchester ŠfK viac než 80 profesionálnych hudobníkov, ktorí koncertujú nielen doma, ale aj v zahraničí. Od svojho vzniku koncertoval orchester na významných medzinárodných hudobných festivaloch a v dôležitých kultúrnych centrách – ako prvý slovenský symfonický orchester sa predstavil v USA.
Peter Valentovič patrí k najmladšej generácii slovenských dirigentov. Študoval na bratislavskom Konzervatóriu hru na klavíri a dirigovanie. Neskôr dirigovanie na Hudobnej univerzite vo Viedni a na Konzervatóriu v Paríži. Dirigoval Slovenskú filharmóniu, Rozhlasový symfonický orchester mesta Viedeň, Mníchovských symfonikov a vystupoval na podujatiach Wiener Festwochen a Salzburger Festspiele. Od roku 2004 bol zbormajstrom a dirigentom v Kapskom Meste a od roku 2006 dirigentom v Štátnej opere v Istanbule. Hosťuje v SND, spolupracoval tiež so Slovenskou filharmóniou, so Štátnou filharmóniou Košice, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, v posledných rokoch dirigoval viacero produkcií v Štátnom divadle Košice. Od septembra minulého roku je šéfdirigentom Orchestra Slovenského rozhlasu.
Ak sa vám neujde vstupenka na koncert, bude vám to (aj nám!) ľúto...
viac: facebook.com/msksrevuca/
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-