Zborník Gemer-Malohont je publikácia s dvadsaťročnou tradíciou, je serióznym hodnotovým sprostredkovateľom, ktorý výrazne prispieva k šíreniu vedomostí o regióne Gemer-Malohont. Vydanie publikácie finančne podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
Ďalšia nová publikácia Gemersko-malohontského múzea Umenie písania – Po stopách starožitných kalamárov prezentuje svet historických kalamárov od začiatku novoveku až po začiatok 20. storočia a predstavuje kalamáre zo zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea. Dejiny vývoja kalamárov siahajú až do obdobia staroveku a sú úzko spojené s vývojom písania. Kalamár od svojho počiatku slúžil na úschovu atramentu. Písacie potreby sa menili a prispôsobovali v závislosti od danej doby. Podoba kalamára tiež podliehala dobovému vkusu a módnosti, preto je aj nositeľom výtvarnej a estetickej hodnoty danej doby. Počas stáročí sa kalamáre vyrábali z rôznych materiálov, a tak je ich materiálová škála nesmierne pestrá: sklo, drevo, hlina, fajansa, porcelán, kamenina, mosadz, kov, liatina, cín, mramor a umelá hmota. Čitatelia sa vďaka tejto publikácii môžu oboznámiť s históriou kalamárov a s vývojom umenia písmena. Kalamáre v počte 55 kusov predstavené v katalógu vyrábali remeselníci ručne alebo boli vyrobené v manufaktúrach a továrňach. Niektoré vznikli na území Gemera-Malohontu, napríklad v Hrnčiarskej Vsi – Pondelku. Iné nádoby na atrament boli vyrobené v rôznych častiach historického Uhorska, niektoré dokonca v zahraničí a pochádzajú z exotických krajín. Najstarší kalamár zo zbierky múzea, pochádzajúci taktiež zo zahraničnej produkcie, z územia Osmanskej ríše, a bol vyrobený v druhej polovici 17. storočia. Popri klasických, úžitkových kalamároch, sú zastúpené v katalógu aj jedinečné, zaujímavé a výnimočné druhy týchto predmetov, a to ľudové, cestovné, školské nádoby na atrament, ako aj suveníry vo forme kalamárov. V publikácii sú vymenované aj kalamáre niektorých významných osobností regionálnej histórie, ako kalamár sochára Istvána Ferenczyho, básnika Mihálya Tompu a rodiny Gömöry. Vydanie publikácie finančne podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Autorkou katalógu je riaditeľka múzea, historička PhDr. Eva Kerényi, PhD.
Obidve publikácie sú v predaji od januára 2025 v návštevníckom centre Gemersko-malohontského múzea.
Zároveň múzeum pozýva na výstavu Tajomstvá reštaurovania. V spolupráci so Spojenou školou Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici pripravilo výstavu a workshop reštaurovania papiera a knižnej väzby. Na výstave budú prezentované originálne historické knižné väzby a dokumenty, reštaurované pedagógmi a žiakmi študijného odboru konzervovanie a reštaurovanie so zameraním na papier, staré tlače a knižné väzby. Srdečne Vás pozývame na vernisáž tejto výstavy, ktorá sa uskutoční vo výstavných priestoroch Gemersko-malohontského múzea vo štvrtok 23. januára 2025 o 16:00 hodine. Výstava bude prístupná do 11.5.2025.
Eva Kerényi,
riaditeľka Gemersko-malohontského múzea, historička

































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-