
Múzeá (652)
Fotograf Marek Hajkovský bude vystavovať v Rožňave
Napísal(a) E. Hermély Gecelovský
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára atraktívnu fotografickú výstavu Mareka Hajkovského pod názvom Slovenské hrady a zámky. Výstava pozostáva z panoramatických fotografií hradov a zámkov z perspektívy, ako ich verejnosť možno ešte nepozná.
Prostredníctvom prirodzeného prístupu autora a génia loci fotografovaných objektov a okolitej krajiny vznikol originálny umelecký rozmer fotografií, kedy sa autor približuje k anglickej a talianskej krajinomaľbe 19. storočia. Snaha o prepojenie fotografie a maľby nevzniká naraz, ale prelínajú sa až v post procese. Záujemca bude mať možnosť cez päťdesiatku fotografií vnímať pútavý príbeh vznešenej, ale rovnako aj násilnej minulosti v spojení časopriestoru minulosti a súčasnosti. V spôsobe, akým sú hrady a zámky na fotografiách zachytené, možno vnímať aj ich edukatívny rozmer. Fotografie nezobrazujú len samotné architektonické objekty, ale je tu aj ľahko čitateľná ich pôvodná funkcia v krajine, kedy plnili najmä ochrannú a kontrolnú funkciu panstva a prezentáciu jeho moci a postavenia. V neposlednom rade cieľom výstavy je demonštrovať množstvo a jedinečnosť hradov a zámkov na Slovensku a motivovať k ich návšteve.
László Mednyánszky: Kresba stromu v parku širkovského kaštieľa – predmet mesiaca apríl 2025
Napísal(a) A. Kolár
Predmetom mesiaca apríl 2025 v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je kresba stromu od známeho maliara Lászlóa Mednyánszkeho, ktorého s naším regiónom spájalo priateľstvo so šľachtickou rodinou Gömöryovcov zo Širkoviec. Na vertikálne orientovanom obdĺžnikovom formáte papiera je technikou perokresby tušom zobrazený krajinný výsek so starým stromom v popredí. V pozadí sú naznačené ďalšie stromy jemnejšou kresbou a šrafúrou. Dielo bolo dlhé roky v nevyhovujúcom stave a preto nebolo sprístupnené verejnosti.
Autor kresby László Mednyánszky (1852 – 1919) bol jednou z najvýznamnejších a najzaujímavejších osobností umenia prelomu 19. a 20. storočia v Uhorsku. Narodil sa 23. apríla 1852 v Beckove, kde vyrastal na panstve rodiny Mednyánszkych do svojich desiatich rokov. Neskôr sa rodina presťahovala do kaštieľa v Strážkach na Spiši. V tom čase sa už rozvíjal jeho výtvarný talent pod vedením súkromného učiteľa – rakúskeho maliara Thomasa Endera. V roku 1872 sa zapísal na Akadémiu výtvarných umení v Mníchove, kde študoval najskôr v triede Alexandra Strähhubera a neskôr Otta Seitza. Od roku 1874 pokračoval v štúdiu na École des Beaux Artes v Paríži u profesora Isidora Pilsa. V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, čo malo zásadný vplyv na jeho ďalšie smerovanie.

Rimavská Sobota, 25.3.2025 – Prvý apríl sa zvyčajne spája so žartmi, ale v kalendári environmentalistu je 1. apríl Svetovým dňom vtáctva. Prvoaprílová ochranárska tradícia sa zrodila ešte v časoch rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ju prírodovedec Ottó Hermann (1835 – 1914), ktorý zasvätil prvý apríl vtákom po prvýkrát v roku 1900. Vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku to bolo zorganizované ako zaujímavá akcia pre školy. Spolu s vtákmi sa v tento deň oslavovali aj stromy.

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre záujemcov finisáž výstavy Slovenská stopa v dejinách Gemera. Ide o prednášku pod názvom Roľnícky život na Hornom Gemeri na tém život slovenského roľníka na Hornom Gemeri a jeho premeny v priebehu času.
Už od vzniku feudálnej spoločnosti až do prelomu 19. a 20. storočia boli na území dnešného Slovenska kultúrne i sociálne dominantnou skupinou roľníci. Ich spôsob života a kultúra vznikali v dobe, keď práve sebestačnosť bola existenčnou nevyhnutnosťou.
Veľkonočné tvorivé dielne v Baníckom múzeu
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
V Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, vrcholia prípravy na obľúbené podujatie – Veľkonočné tvorivé dielne. Aj tento rok sa môžu žiaci materských a základných škôl tešiť na veselé predsviatočné podujatie plné zaujímavých informácií a tvorenia. Najprv sa s múzejnými pedagógmi porozprávajú o veľkonočných tradíciách a zvykoch. Múzejníci deťom prezradia ako sa v minulosti ľudia pripravovali na príchod Veľkej noci, ako vyzeralo ich pôstne obdobie a aké farebné pomenovania majú niektoré dni pred týmto sviatkom.
Prezentácia 20 ročníkov Zborníka Gemersko-malohontského múzea Gemer-Malohont
Napísal(a) Iveta Krnáčová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravuje slávnostné podujatie pri príležitosti 20. výročia vydávania Zborníka Gemersko-malohontského múzea GEMER-MALOHONT a rovnako pri príležitosti 20. výročia podujatia Marec – mesiac knihy. Pozvaným hosťom predstaví jednak najnovší, 20. ročník zborníka, ktorý vyšiel koncom roka 2024, a taktiež predchádzajúce ročníky tejto významnej odbornej publikácie. Tento periodický zborník odborných štúdií z prírodných vied, archeológie, histórie, národopisu a histórie umenia regiónu Gemer-Malohont vydáva múzeum od roku 2005.

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozýva na kaligrafický workshop, ktorý organizujeme ako sprievodné podujatie k výstave Tajomstvá reštaurovania. Našimi hosťami budú pedagógovia a študenti Spojenej školy Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici. Workshop bude realizovaný pod odborným vedením kvalifikovaných lektorov, reštaurátorov Mgr. Radovana Blahu a Mgr. art. Mareka Kocku, pedagógov Spojenej školy Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici, študijného odboru konzervovanie a reštaurovanie so zameraním na papier, staré tlače a knižné väzby. Workshopu sa zúčastnia aj študenti tohto odboru, pre ktorých je kaligrafia predmetom štúdia.
Vlastnícke záznamy významných osobností z Gemera-Malohontu v knižných dokumentoch
Napísal(a) Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca marec v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sú vlastnícke záznamy významných osobností z Gemera-Malohontu v starých tlačiach z knižnice Gemersko-malohontského múzea. Vlastnícke záznamy v knižných dokumentoch sú prameňom pre poznanie osudov každej konkrétnej knihy v spojitosti s jej majiteľmi. Môžeme povedať, že spoločným menovateľom všetkých predchádzajúcich vlastníkov starých tlačí bola ich vzdelanostná a kultúrna vyspelosť, vďaka ktorej si knihy cenili ako duchovné bohatstvo hodné uchovávania. A keďže knihy „žijú“ častokrát dlhšie ako trvá priemerný ľudský život, genéza osudov historických knižničných dokumentov v spojitosti s ich viacerými, vekmi sa meniacimi majiteľmi, je prinajmenšom zaujímavá.
História čistoty a hygieny v šľachtických sídlach
Napísal(a) Múzeum Betliar
SNM – Múzeum Betliar srdečne pozýva na špecializovanú prehliadku, ktorá vás pod názvom Hygiena modrej krvi zavedie do histórie hygieny a kúpeľňovej kultúry v šľachtických sídlach. 7. marca 2025 o 17.00 hodine v kaštieli Betliar spoločne objavíme fascinujúci vývoj sanitárnych priestorov, spoločných toaliet, nočníkov, kláštorných latrín, hygienických zvykov a technológií od staroveku až po moderné obdobie.
Po gemerskej stope, tentokrát najmä za včelárstvom, sa vo februári vydá Banícke múzeum v Rožňave spolu so Vzdelávacím centrom Včielka
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, od 10. februára 2025 začína s ďalšou sprievodnou aktivitou k výstave Slovenská stopa v dejinách Gemera. Je ňou múzejno-pedagogická aktivita určená žiakom základných škôl pod názvom Po gemerskej stope... Samotná aktivita začína komentovanou prehliadkou výstavy Slovenská stopa v dejinách Gemera. Múzejníci sa počas nej budú snažiť upriamiť pozornosť žiakov na život ľudí na Gemeri od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny, na spôsob ich obživy a na najrozšírenejšie remeslá daného obdobia.
Viac...
Prednáška Medzivojnový Gemer a udalosti Povstania v zrkadle zbierkových predmetov múzea
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo ďalšie sprievodné podujatie k výstave Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o prednášku pod názvom Medzivojnový Gemer a udalosti Povstania v zrkadle zbierkových predmetov múzea, ktorá bude spojená s komentovanou prehliadkou výstavy. Počas nej kurátor múzea Norbert Mogyorósi podrobnejšie záujemcom predstaví vybrané zbierkové predmety múzea z fondov Militárie, Numizmatika a História 2, viažúce sa k obdobiu medzivojnovej Československej republiky a k 2. svetovej vojne.
Keramické a sklenené nálezy ako predmet mesiaca február v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Alexander Botoš
Počas výstavby obchodného centra RS park (na mieste bývalej mestskej tržnice), na Ulici. B. Bartóka v Rimavskej Sobote v roku 2011, bol zistený objekt s kamenným plášťom tvorenými lícovanými lomovými kameňmi, ktoré boli spájané jemnozrnným ílom. Pôdorys objektu bol štvorhranný o rozmeroch 1,40 x 1,20m, dno objektu bolo zistené v hĺbke 2,55 m od súčasnej úrovne terénu. Odkrytý objekt slúžil pravdepodobne ako šachta na uskladňovanie potravín – ľadnica, ľadovňa.

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, pozýva prázdninujúce deti počas jarných prázdnin do múzea. Prostredníctvom podujatia Privítajme jar v múzeu múzejníci plánujú spolu s deťmi osláviť príchod jari. Deti bližšie spoznajú niektoré živočíchy a rastliny prebúdzajúcej sa prírody a pomocou ukážky zbierkových predmetov z fondu múzea, vrátane herbárov, sa o nich dozvedia množstvo zaujímavých informácií.

Gemersko-malohontské múzeum vydalo v poradí už 20. ročník Zborníka GEMER-MALOHONT, v ktorom prezentuje a propaguje bohaté prírodné, kultúrne a historické dedičstvo nášho regiónu. Cieľom publikácie, ktorá je jediným knižným produktom daného typu na území niekdajšej župy Gemer-Malohont, je virtuálne zjednotenie bývalej historickej stolice. Účelom zborníka je prostredníctvom odborných príspevkov zverejniť výsledky vedecko-výskumnej činnosti odborných pracovníkov múzea, ako aj odborných príspevkov autorov z univerzitných a vedeckých pracovísk.