jednotlivých koncertov s úžasným géniom loci každoročne umocňuje čaro historickej hudby v podaní renomovaných umelcov z oblasti starej hudby.“
Druhým podujatím bol VIII. medzinárodný workshop paličkovanej čipky „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“ s prednáškami o renesancii štítnickej čipky, o čipke z banskobystrického regiónu, o jej tradícii v Rejdovej, doplnenými premietaním dokumentárnych filmov, výstavou mnohých krásnych hotových čipiek a s neodmysliteľnou praktickou časťou v tvorivých dielňach, kde účastníčky zo Slovenska, Poľska a Maďarska predviedli svoje umenie v plnej kráse.
Záujem o obidve podujatia nás priviedol do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, kde sa v rámci AAE konali dva koncerty i celý workshop paličkovanej čipky. Radi sme ho navštívili, pretože nás zaujímalo ako táto vzácna budova po nedávnej zásadnej rekonštrukcii zmenila svoju vizuálnu podobu. Mali sme šťastie, lebo po budove nás osobne previedla riaditeľka Gemerského osvetového strediska Mgr. Helena Novotná a svojou zanietenosťou nás presvedčila, že ich dlhodobá bohatá činnosť bude úspešne a zaujímavo pokračovať a rozvíjať sa aj naďalej. Nemusela sa chváliť, lebo exteriér aj interiér sa chválil sám, a ak niekto chválil, tak sme to boli my, ktorí sme obdivovali estetiku prostredia, jeho účelové zariadenie a vybavenie, ktoré už privítalo mnoho umenia, kultúry a vzdelávania chtivých detí i dospelých.
Táto prízemná budova s vybudovaným podkrovím, s átriom a dvorom so samostatným vstupom z ulice nesie názov Dom tradičnej kultúry Gemera a nachádza sa v centre Rožňavy na Betliarskej ul. č. 8. Dom bol postavený v roku 1907 pre Katolícky tovarišský spolok a dnes je zapísaný do zoznamu pamiatkovo chránených objektov. Stavali ho dobrovoľníci z milodarov, alebo učni v rámci svojej praxe. Dom od prvopočiatku slúžil kultúre, stretávali sa tu rôzne spolky a organizovali sa vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatia. Po roku 1948 budova prešla do majetku štátu a od roku 1953 tu má až do súčasnosti sídlo Gemerské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja.
Komplexná obnova objektu bola ukončená v apríli 2015 a okamžite sa v nej naštartovali mnohé aktivity. Budova má na prízemí veľkú multifunkčnú spoločenskú sálu, štyri priestranné miestnosti, výstavnú sálu a v podkroví kancelárske priestory pre pracovníkov a denné miestnosti pre lektorov. Multifunkčná spoločenská sála s príjemnou akustikou, ako stvorená pre komorné koncerty, je navyše veľmi dômyselne vybavená osvetľovacou, projekčnou aj ozvučovacou technikou. Osvetľovací bodový výstavný systém a kliprámy ľahko zmenia priestor na galériu, špičkový digitálny projektor a projekčné rolovacie plátno (5x7m) zas premenia sálu na digitálne kino. Ozvučenie prostredníctvom priestorového systému reproduktorov, zosilňovačov, mixpultu, DB prehrávača a bezdrôtových mikrofónov umožňuje nielen produkciu reprodukovanej hudby, ale aj dokonalé ozvučenie pri konferenciách. Sála pojme cca 120 návštevníkov a na kvalitných stoličkách umožní všetkým prítomným vychutnať si v pohodlí najrôznejšie podujatia. My sme mali túto možnosť dva razy. V piatok, v rámci AAE tu účinkovala sopranistka Barbora Ďubeková so sprievodom Juraja Liberu na akordeóne, ktorý mal zároveň veľmi zaujímavú prednášku o hudbe Európy od baroka až po dnešok, a v nedeľu pri koncerte sláčikového kvarteta Symphonic News Quartet.
Dve ďalšie miestnosti sú už zariadené ako tradičné remeselnícke dielne: tkáčska a hrnčiarska, kde sa už konalo nejedno kreatívne podujatie pre deti či pre dospelých o tradičnom spracovaní textilných surovín a o tradičnom hrnčiarstve na Gemeri, spojené s praktickými ukážkami tkania, paličkovania, práce s textilom, modelovania z hliny či točenia na hrnčiarskom kruhu. Do oboch dielní k súčasnému vybaveniu (autentické i nové krosná, časti autentického ľudového nábytku, materiál na tkanie, hrnčiarsky kruh, hlina, dosky na modelovanie, valčeky, špachtle) pribudnú ešte tri elektrické hrnčiarske kruhy, valcovací stôl na hlinu, lis na hlinu a tiež elektrická vypaľovacia pec. Všimli sme si aj estetické usporiadanie zariadenia a predmetov, tvorbu priestorov podľa jedného umeleckého konceptu, páčili sa nám aj rôzne nečakané nápady, napríklad tajné ukrytie umývadla zamaskovaním v starožitnej skrini, či využitie peľastí pôvodných rejdovských postelí na neobvyklú vešiakovú stenu.
V ďalších miestnostiach, ktorých zariadenie je ešte potrebné doplniť, sa pripravuje kino-kaviareň, audiovizuálna a počítačová „učebňa“, ktorá má za cieľ poskytnúť interaktívne vzdelávacie moduly z regionálnej výchovy, získať na danú tému teoretické znalosti i vedomosti o tom „ako to kedysi bolo“ a následne v tvorivých dielňach využiť ponúknutú možnosť odskúšať si rôzne techniky. Vrátane varenia, pečenia či zdobenia perníkov, tkania, paličkovania, výroby keramiky a pod. O ďalšej pripravovanej zaujímavosti – gastrodielni či tradičnej kuchyni starých mám nám pani Helena Novotná o. i. povedala: “Myslím si, že toto je úplne prvá lastovička, možno aj v rámci Slovenska, minimálne však v rámci kultúrnych zariadení. Má to byť akési „živé múzeum“ zariadené v štýle gemerskej kuchyne so stavanou pecou na pečenie chleba (vhodná replika z obdobia konca 19. storočia). Samozrejme vrátane moderných spotrebičov, aby sa vyhovelo hygienickým normám. Plánujeme tu prezentáciu prípravy tradičných gemerských jedál, ale postupne aj z iných regiónov, či z rôznych národných kuchýň, vždy podľa ročného obdobia či kalendárnych sviatkov. Máme napríklad v pláne spolupracovať s miestnymi producentmi domácich výrobkov, aby tradičné jedlo bolo pripravené z tradičných surovín, ktoré bude možné u nás aj zakúpiť. Chceme poskytnúť služby z oblasti tradičnej ľudovej kultúry komplexne.“ Pri jej ďalších slovách sme už cítili vôňu čerstvého chleba, videli k peci s prípeckom pristavenú lavicu, ktorá sa používala ako pracovná a odkladacia plocha, nad ňou zavesenú poličku na riad a kuchynské náčinie, stolček, na ktorom bolo miesto na lavór a vedro s vodou, stôl s lavicami a drevenými lyžicami – a gemerské guľky k tomu... A pritom akoby sme počuli ľudový spev, rozhliehajúci sa z dvora – átria Domu. Tam na novom vytvorenom pevnom pódiu sa už konalo niekoľko rôznych pútavých podujatí pre deti i dospelých, napríklad aj cyklické Folklórne večery pod platanom, kde znela ľudová hudba a spev v podaní viacerých folklórnych súborov. Naposledy, len dva dni pred našou návštevou to bola folklórna skupina Lehoťanka z neďalekej Čiernej Lehoty.
Činnosť GOS je veľmi bohatá, svojou činnosťou podporuje rozvoj kultúrnych, vzdelávacích a umeleckých aktivít v miestnych a regionálnych podmienkach, podporuje, oživuje a uchováva tradičnú ľudovú kultúru, podporuje záujmovú umeleckú činnosť, realizuje kultúrne vzdelávacie a voľnočasové aktivity pre široký okruh záujemcov, konkrétne za necelý polrok od slávnostného otvorenia priestorov uskutočnené a zamerané na poznávanie techník a zdokonalenie zručností detí v tradičných remeslách, paličkovanie, tkanie, plstenie, háčkovanie, modelovanie z hliny, točenie na hrnčiarskom kruhu, drotárske vypletanie, varenie z receptára starej mamy, výroba jednoduchých hudobných nástrojov, rytmicko-melodické využitie tradičných detských hračiek, čítanie rozprávok, škola tanca, stretnutie a zábava s rozprávkovými postavičkami, letná škola animovaného filmu, vystúpenia hudobných skupín, rozprávanie o dávnych zvykoch a tradíciách, poznávanie prírody, ľudová hudba, spev a tanec v spoločnosti gemerských folkloristov, výtvarné spektrum, premietanie filmov z expedičnej kamery s dávkou dobrodružstva, objavovania, adrenalínu a napätia, prezentácia a propagácia umelcov regiónu, výstavy, kurzy, súťaže, interaktívne prednášky... nedá sa všetko vypočítať. A to ešte pracovníci GOSu majú v zálohe mnoho ďalších plánov, zámerov a nápadov. Napríklad pripravujú programy nielen pre cieľové skupiny detí či dospelých, ale myslia aj na náhodných návštevníkov a turistov, pre ktorých chystajú možnosť príjemného a užitočného strávania voľného času: „Ponuka pre rodiny s deťmi by mala byť víkendová, keď každý člen rodiny si nájde to svoje. Otecko si vytočí keramický džbán, mamka sa naučí niečo uvariť a deti zabavíme či už filmom, tanečným domom, výrobou jednoduchých a pre deti tvorivo prístupných upomienkových predmetov z ľahko prístupných materiálov,“ prezradila jedno z pripravovaných predsavzatí pani riaditeľka.
Keď sme ešte po prehliadke výstavy drevorezieb Magdalény Pálenčárovej z Čečejoviec a po príjemnom posedení na podstienke domu plní dojmov odchádzali domov, všimli sme si na fasáde domu sochu sv. Floriána. Či bol patrónom staviteľov tohto domu, alebo či ho mal ochrániť pred požiarom nevieme, ale my sme mu hneď prisúdili úlohu, aby rozduchával oheň štedrosti v srdciach donorov GOSu a aby v zárodku hasil požiare núdze a nedostatku prostriedkov pre jeho nezastupiteľnú činnosť v oblasti kultúry, osvety a vzdelávania v tomto vzácnom regióne.
Marta Mikitová
Fotografie: Stanislav Kejík