a zaručenú zábavu poskytne aj dielňa gemerského nárečia. Severná časť rožňavského námestia o 10.00 hodine prostredníctvom miestnych nositeľov tradícii, folklórnych kolektívov a gemerských remeselníkov sa premení na malé folklórne mestečko. Zhliadnuť diela zručných remeselníkov, ochutnať regionálne špeciality alebo sa zabaviť pri programe folklórnych kolektívov z Pače, Honiec, Čiernej Lehoty, Nižnej Slanej, Gočova a Rožňavy budete mať možnosť do 16.00 hodiny. Pre labužníkov tradičnej kuchyne, bude celé obdobie slávností pripravené obedové menu gemerských špecialít v reštaurácii Tri Ruže,“ uviedla pracovníčka GOS Mária Hlaváčová.
Festival Rok na Gemeri
sa tradične konal v Slavošovciach, avšak počas svojej dvadsaťročnej histórie prešiel mnohými organizačnými a dramaturgickými zmenami. Poslednou a významnou zmenou bolo rozhodnutie organizátorov ďalšie ročníky festivalu realizovať v Rožňave, kde sú vyhovujúce podmienky tak sociálneho, ako aj technického zázemia.
Slavošovským divákom
na znak vďaky za 18. úspešných rokov sme pripravili špeciálny program Zahrajže mi, Ďatelinka. O 16:00 hodine v slavošovskom kultúrnom dome vystúpi folklórny súbor Úvrať z Poltára s rozkazovačmi a ľudovou hudbou Ďatelinka pod vedením známeho primáša Ondreja Molotu.
„V piatok 7. novembra o 16:00
hodine na námestí Baníkov vyvrcholí veľkolepý projekt ROZTANCOVANÁ ROŽŇAVA určený pre širokú verejnosť a milovníkov gemerského folklóru. Maratón čardášu s názvom Gemer tancuje slovenský, maďarský a cigánsky čardáš nesie v sebe spojenie rôznorodých kultúr na Gemeri,“ uviedla Helena Novotná riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Pre všetkých nadšencov tanca, ale aj veselej zábavy je tu preto pripravené spoločné tancovanie v severnej časti námestia Baníkov pod vedením choreografov Michala Richtarčíka, Vlada Michalka a Attilu Oláha.
V podvečerných hodinách
organizátori v priestoroch radnice pripravili výstavu fotografií z toho najlepšieho, čo sa za 19 rokov v archíve festivalu našlo. Výstavu doplnia výtvarné diela z plenéru miestnych autorov pod názvom Rejdová v obrazoch. Po otvorení výstavy čaká návštevníkov veselý program Čo hlava, to rozum, vtipné rozprávanie gemerských rodákov o živote gemerčanov vo svete, ale aj prezentácia kníh gemerských autorov obohatená melódiami ľudovej hudby.
Mimoriadny úspech
na tohtoročnom Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej si odniesol programový blok režiséra Jána Liptáka s názvom Piesne vojnou písané, ktorý bol, venovaný 100. výročiu vypuknutia I. svetovej vojny. O 19.00 hodine v priestoroch radnice, Vám usporiadatelia prinášajú jeho reprízu doplnenú o účinkovanie slovenského folklórneho súboru Lipa z Budapešti.
Raz do roka i v pekle hostina býva
je ten pravý názov pre neviazanú ľudovú veselicu s gemerskými folkloristami v podnikoch Hells Bells pub, Larsen bar a Tri ruže, ktorá ukončí piatkový večer.
V sobotu 8. novembra o 17.00 hodine
v rožňavskej športovej hale začína trojhodinový galaprogram. V jubilejnom programe režiséra Martina Urbana sa predstavia folklórne skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého, Dolina z Gemerskej Polomy, Bučina z Pače, Genšenky z Honiec, Hôra z Rejdovej, Gočovan z Gočova, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Radzim z Vyšnej Slanej, Hrabina z Nižnej Slanej, Škorec z Vidinej, folklórne súbory Dubina a Haviar z Rožňavy, Stromíš z Vlachova, Háj z Rimavskej Soboty a Lipa z Budapešti. Hovoreným slovom bude program sprevádzať Katarína Birková.
20. ročník slávností zvykov a obyčají Gemera a Malohontu
ROK NA GEMERI ukončí tanečný dom s manželmi Sýkorovcami, kde sa budú môcť návštevníci zabaviť do sýtosti.
Podujatie je realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Košického samosprávneho kraja.
Mgr. Mária Hlaváčová
Srdečne Vás pozývame na
20. ročník
slávností zvykov a obyčají Gemera - Malohontu
R O K N A G E M E R I
v dňoch 7.-8. novembra 2014
pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu
7. NOVEMBER 2014, piatok
ROZTANCOVANÁ ROŽŇAVA
09.00 - 11.00 hod. • REMESLO MÁ ZLATÉ DNO - remeselnícke dielne pre deti (Centrum voľného času, radnica)
• Gemer číta - prezentácia kníh gemerských spisovateľov (Gemerská knižnica)
• Modrotlač pre deti - odborná prednáška a dielňa modrotlače (Galéria Baníckeho múzea)
• Gemerčina - známa i neznáma - po stopách gemerského nárečia (Centrum voľného času)
• Hopsasa - tralala - tanečná dielňa (sála radnice)
• Slnko na Gemeri - vesmírne príbehy pre deti (Námestie baníkov)
09.00 - 16.00 hod. • V našom dvore - prezentácia remeselníkov, obcí, folklórnych skupín a súborov (Námestie baníkov)
11.30 hod. • Gemer tancuje čardáš - detský tanečný maratón (Námestie baníkov)
14.00 hod. •Totrožnavský mestský dom - program folklórnych skupín a súborov (Námestie baníkov)
program uvádza: Martina Molčanová
15.00 hod. • Modrotlač- história a postupy výroby modrotlače (Galéria Baníckeho múzea)
16.00 hod. • Gemer tancuje čardáš - tanečný maratón pre verejnosť (Námestie baníkov)
16.00 hod. • Zahrajže mi, Ďatelinka - vystúpenie FS Úvrať z Poltára (Kultúrny dom, Slavošovce)
17.30 hod. • 20 rokov v obrazoch - otvorenie fotografickej a výtvarnej výstavy (radnica)
18.00 hod. • Čo hlava to rozum - veselé príbehy našich rodákov (radnica)
program uvádza: Dana Lacková
19.00 hod. • Piesne vojnou písané - scénický program FSk a FS z horného Gemera (sála radnice)
účinkujú:FSkHôra z Rejdovej, Hrabina z Nižnej Slanej a FS Gemer z Dobšinej, Dubina z Rožňavy
hosť: FS Lipa z Budapešti
program uvádza: Katarína Birková
21.00 hod. • Raz do roka i v pekle hostina býva - ľudová veselica (HellsBellspub, Larsen bar, Tri ruže)
do tanca hrá ĽH Erika Sitára, ĽH Maroša Rusnáka
8. NOVEMBER 2014, sobota (športová hala Rožňava)
17.00 hod. • Čo starí pamätajú - mladí zachovajú - jubilejný program zvykov a obyčají Gemera a Malohontu
účinkujú: folklórne skupiny - BYSTRÄNKY z Rožňavského Bystrého, DOLINA z Gemerskej Polomy,
BUČINA z Pače, GENŠENKY z Honiec, HôRA z Rejdovej, GOČOVAN z Gočova, LEHOŤA NKA z Čiernej Lehoty, RADZIM z Vyšnej Slanej, HRABINA z Nižnej Slanej, ŠKOREC z Vidinej
folklórne súbory - DUBINA z Rožňavy, HAVIAR z Rožňavy, STROMÍŠ z Vlachova, HÁJ z Rimavskej Soboty, LIPA z Budapešti
program uvádza: Katarína Birková, réžia programu: Martin Urban
21.00 hod. • Každý hosť tri dni dosť - tanečný dom na motívy z okolia Sirka vyučujú manželia Sýkorovci, do tanca hrá ĽH Erika Sitára
Vstupné: 3,- €, Zmena programu vyhradená
[cincopa AsKAcH8cn4Ny]































Blížiace sa slávnosti zvykov a obyčají Gemera-Malohontu sú už predo dvermi. Organizátori podujatia Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Mesto Rožňava vás pozývajú v dňoch 7.-8. novembra 2014 na jubilejný 20. ročník osláv zvykov a obyčají Rok na Gemeri, ktorý sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu.
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-