v indiánskom duchu. Svojimi skúsenosťami, nápadmi a ochotou tráviť svoj voľný čas medzi nami mala aj pani učiteľka Tatiana Chnapková a vymeniť teóriu s praxou prišla aj študentka pedagogickej školy Silvia Emodiová. Rôzny drevený materiál nám k činnosti doniesli priaznivci knižnice a svojimi skúsenosťami a radami nám vyšli v ústrety aj zo Správy Národného parku a biosférickej rezervácie Slovenský kras, Brzotín. Indiánsky týždeň v knižnici sa teda mohol začať.
Indiáni. Pôvodní obyvatelia Severnej a Južnej Ameriky. Antropológovia ich zvyčajne radia medzi mongolské národy, považujú ich aj za zvláštnu výraznú rasovú skupinu.
"Pred 500 rokmi sa tri španielské lode, ktorým velil Krištof Kolumbus, preplavili cez Atlantický oceán a dorazili k neznámej pevnine. Kolumbus bol presvedčený, že sa dostal do Indie, a tak domorodcov, ktorých stretol, nazval Indiánmi. V skutočnosti doplával k jednému z ostrovov blízko veľkého kontinentu, o ktorom Európania vtedy ešte nevedeli, že existuje. Tento svetadiel bol pozdejšie pomenovaný po ďalšom moreplavcovi Amerigo Vespuccim - Amerika. Rozhodli sme sa preto deťom, ktoré sa k nám v tento týždeň prihlásia, priblížiť život a kultúru Indiánov aj prostredníctvom kníh, filmov, hudby, ale aj vlastnou výrobou rôznych náramkov, náhrdelníkov, či postavením vigvamu, maľovaním totemu, spoznávaním prírody," povedala pani Nogeová, pracovníčka úseku pre deti a mládež. "Rodičia, ktorí prihlásili svoje dieťa, hoc len na jeden deň, majú v čase od 9,00 do 15,00 hod. o svoju ratolesť postarané. Každý deň je pripravená iná činnosť a nebude nám vadiť ani pokazené počasie. Deti sú hravé, šikovné a my sa na nich tešíme," dodala a už utekala pripraviť materiál k ďalšej činnosti.
Prvé dva dni boli naozaj pestré. Za pomoci dospelých deti postavili vigvam (kopulovitý stanový príbytok severoamerických Indiánov, najčastejšie z byvolých koží), u nás s použitím netradičného materiálu, zhotovovali si rôzne čelenky a náramky, pripravovali si návrhy nákresov na totem (u severoamerických Indiánov plastický symbol mystického predka, od ktorého kmeň odvodzuje svoj pôvod), ktorý potom aj tvorili, spoznávali rastlinky, sťahovavé vtáky, stopy zvierat, prostredníctvom filmu sa dozvedeli niečo nové o sovách a popri tom si aj zasúťažili. Po obede, ktorý je zabezpečný v neďalekej jedálni, je chvíľa aj na oddych, čo vidno aj na samotných fotografiách. Pred nami sú ešte tri dni tvorivých aktivít a zábavy.
Tatiana Bachňáková
{gallery}kultura/kniznica/indiani{/gallery}
{jcomments on}
Indiánsky týždeň v knižnici bol naozaj pestrý. Za pomoci dospelých deti postavili vigvam Doporučený
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
"Všetky naše staré báje, všetky čo len viem,
pre potomstvo pre budúce dnes vám rozpoviem,
všetky kopce, všetky rieky, oheň, voda, zem,
všetko bolo indiánske, od pradedov viem."
Venohr, Wolfgang: Orlie pierko
Letné prázdniny v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sa v týždni od 18. júla 2011 premenili na pár netradičných dní. Vďaka vynikajúcej spolupráci s mnohými priateľmi knižnice, ako napríklad s Domovom sociálnych služieb Amália v Rožňave, pánom Igorom Ladom, riaditeľom tohto zariadenia, sme spoločenskú miestnosť knižnice vyzdobili
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.




























__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-