miestach Gemera, Spiša, Abova a i v susednom Maďarsku. Je úplne iné počúvať hudbu z rôznych médií a úplne iné zažiť priamo atmosféru koncertu, dýchať s hudobníkmi spoločný vzduch, komplexne vnímať ich prejavy a prežívať a zdieľať s nimi v priamom kontakte ich nadšenie pre hudbu. Navyše v historickom prostredí s výbornou akustikou, kde nám hudba „obalí“ celé telo a môžeme ju vnímať všetkými zmyslami. Preto nielen počúvame, pozeráme, dotýkame sa historických predmetov s ich charakteristickou vôňou (ak sa nedá inak, tak aspoň kráčaním po historických miestach), ale aj naša chuť na ďalšie stretnutia s klasickou hudbou je neukončiteľná. Už vopred sme sa oboznámili s programom, účinkujúcimi a miestami koncertov, aby sme boli „v obraze“ a mohli naplno vnímať krásne prostredie a krásnu hudbu s jej zákonitosťami, melodikou i s majstrovským ovládaním hudobných nástrojov, do ktorých počítame aj ľudský hlas. Napriek tomu, že väčšinu miest, kde sa koncerty konali už dobre poznáme, nastavili sme si náš GPS navigátor (to je to spojenie historickej krásy s modernou technikou – vo všetkom sa dá nájsť jednota!) a naša cesta za hudobnou históriou mohla začať.

24.9. 2010 o 18.00 – Štítnik - Evanjelický kostol
Vokálny zbor Schola Gregoriana Bratislavensis

Gotický evanjelický kostol v Štítniku zo 14. storočia - národná kultúrna pamiatka, zaradená aj do zoznamu UNESCO, s nádhernými freskami, oltárom s drevenými tabuľovými maľbami, kazateľnicou s plastikami evanjelistov a biblickými výjavmi, kovovou krstiteľnicou, epitafmi s maľbami, dvomi organmi a s ďalšími kultúrnymi hodnotami - sa už tradične stal miestom slávnostného otvorenia festivalu. Po úvodnom slove Zuzany Bobríkovej, hovorkyne Magistrátu mesta Košice o cieľoch, poslaní a organizátoroch festivalu i o historických hodnotách Gotickej cesty, na ktorej sa budú koncerty konať a po krátkom prejave starostu obce Štítnik Miloša Gallu Barnáka sa už priestory kostola naplnili pôsobivou hudbou. V dnešnom koncerte nás do stredoveku doviedol gregoriánsky chorál, jednohlasný latinský bohoslužobný spev, spievaný zborom bez doprovodu hudobných nástrojov, ktorý od svojho vzniku v 9. storočí (podľa iných názorov vznikol v oblasti Ríma už v 5. storočí, keď pápež Gregor Veľký zreformoval liturgiu a nechal zozbierať spevy a zotriediť ich, odtiaľ názov gregoriánsky), bol stáročia inšpiračným zdrojom európskych umeleckých skladieb, najmä duchovnej hudby. Že ešte aj dnes má čo povedať, nám dokázal vokálny zbor Schola Gregoriana Bratislavensis, ktorý sa od svojho vzniku v roku 2002 sústreďuje na uvádzanie gregoriánskych spevov slovenskej proveniencie z 13. -15. storočia. Milan Kolena, dirigent a umelecký vedúci zboru zaradil do dnešného koncertu ukážky z bratislavských hudobných prameňov, z Graduale Triplex - knihy omšových spevov na celý cirkevný rok a z Bratislavského antifonára - liturgickej knihy, ktorá obsahuje texty a melódie antifón (striedavý spev sólistu a zboru, textovo čerpajúci prevažne z Biblie, najviac zo žalmov, alebo má charakter modlitby). Päť mužných hlasov so sólistom Júliusom Žatkom potvrdilo pravdivosť slov Milana Kolenu že „gregoriánsky spev si vyžaduje mať otvorené srdce i mysle, potom z neho cítiť tú pravú duchovnú atmosféru a zapisuje sa hlboko do ľudského vnútra“. K slávnostnému otvoreniu festivalu patril aj príhovor riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave, ako hlavného organizátora tohto podujatia. Mgr. Helena Novotná s potešením konštatovala zvyšovanie prestíže tohto festivalu, prejavujúceho sa mimo iného aj v tom, že umelci nielenže radi prijímajú pozvanie na účinkovanie na festivalových koncertoch, ale i sami prejavujú iniciatívu a ponúkajú svoju účasť. Stručne sa zmienila aj o pripravovanej zmene koncepcie festivalu, ktorá by sa mala prejaviť už v jubilejnom X. ročníku v roku 2011. Odovzdala Ďakovné listy GOS účinkujúcim, obci Štítnik i ďalším organizátorom koncertu, pogratulovala jubilujúcemu Ženskému speváckemu zboru z Plešivca a jeho zbormajsterke Monike Fabiánovej odovzdala Ďakovný list riaditeľa Národného osvetového centra Jána Tazberíka (mimochodom tiež Gemerčana, z Rimavskej Soboty) k 35. výročiu založenia zboru. Keďže síce nehudobnou, ale veľmi súvisiaciou súčasťou festivalu je aj vedomostná súťaž starších žiakov a študentov škôl v rožňavskom okrese, ktorú pod názvom Skvosty na Gotickej ceste organizuje Gemerská knižnica P. Dobšinského v Rožňave, jej riaditeľka Mgr. Iveta Kyselová informovala o poslaní a zameraní súťaže a prítomným úspešným riešiteľom tohto už 4. ročníka súťaže poďakovala za ich záujem a ako uznanie im odovzdala podnecujúce diplomy. Slávnostné otvorenie festivalu bolo ukončené. Ale kostol sa dnes rozozvučal ešte raz – to nás pri odchode sprevádzal mladý štítnický organista Vladimír Gašpar mohutnými tónmi organovej hudby Johanna Sebastiana Bacha.

25.9. 2010 o 10.00 - Hrad Krásna Hôrka – hradná kaplnka
Andrej Štafura – organ

Hrad Krásna Hôrka zo 14. storočia je jedným z našich najkrajších úplne zachovaných hradov, hojne navštevovaný domácimi i zahraničnými turistami. Nielen jeho mohutná stavba, dominujúca nad časťou Gemera, ale aj jeho vnútorné usporiadanie s poschodiami, nádvoriami (my tomu menšiemu hovoríme „átrium s bralom“) a interiérom sa môže právom nazvať perlou Slovenska. Posledná prestavba prebehla na hrade koncom 18. storočia a mohutná juhovýchodná bašta bola prebudovaná na kaplnku. Ide o jednoloďový priestor s bohatou výzdobou, v západnej časti kaplnky pod galériou sú tri vysoké arkády a pod jednou z nich je umiestnený malý organ - pozitív, s jedným manuálom a bez pedálov. Jeho zaujímavosťou je aj to, že až do dnešnej doby zostalo pôvodné mechanické vháňanie vzduchu do jeho 360 píšťal, teda ručným stláčaním mechov, o ktoré sa aj dnes starali dvaja pomocníci. Práve na tomto organe Andrej Štafura z Revúcej vykúzlil barokovú atmosféru, ale ešte pred samotným koncertom nás v úvodnom slove voviedol do prostredia vzniku skladby Hexachordum Apollinis so šiestimi variáciami od nemeckého barokového skladateľa Johanna Pachelbela (1653-1706) a vysvetlil nám, prečo ho zaujala práve táto skladba, považovaná za jeden z vrcholov Pachelbelovej tvorby, na ktorej sa najlepšie prejavila jeho majstrovská tvorivosť v rozvíjaní danej témy, za ktorú je aj považovaný za kráľa variácií. Andrej Štafura (1977) sa okrem svojej interpretačnej činnosti, v ktorej sa zameriava na starú hudbu, venuje aj organológii a reštaurovaniu organov, s osobitnou odbornou spôsobilosťou pre výskum historických organov na Slovensku. Ako predseda správnej rady Quirinius, n. o. v Revúcej sa aktívne venuje činnosti pri záchrane a obnove kultúrneho dedičtva Gemera i pri oživení jeho hudobných tradícií (najmä festivaly RAK – Revúcke augustové/adventné koncerty). I za túto činnosť mu patrí veľký potlesk, ktorým bola odmenená jeho majstrovská interpretácia Pachelbelovej skladby.

Na našom putovaní po Gotickej ceste (s časovou rezervou do ďalšieho koncertu v Čečejovciach), sme nemohli vynechať návštevu neďalekého Husitského kostola v Lúčke z 13. storočia, ktorý v 15. storočí husiti (bratrícke vojsko Jána Jiskru z Brandýsa) prestavali na silnú pevnosť. Dnes už zrúcanina, ale dostatočne a pôsobivo zakonzervovaná. Hoci s koncertami festivalu nemá spojitosť, ale jeho dobové zaradenie presne spadá do sledovaného obdobia a keďže sme tam boli sami, tak sme si pod dojmom včerajšieho gregoriánskeho chorálu v Štítniku z plného hrdla zaspievali jeden z najznámejších chorálov husitskej doby - bojový chorál husitských vojsk Ktož jsú boží bojovníci, a tým sme samozvane, sami pre seba, zaradili do programu festivalu aj „koncert“ v tomto kostolíku.

25.9.2010 o 16.00 Čečejovce – Ranogotický kostol
Vokálno-inštrumentálny súbor Musica Dolce

Obec Čečejovce leží v Above, v Košickej kotline asi 50 km od Rožňavy. Najstaršou budovou obce je kamenný ranogotický kostol reformovanej cirkvi, pochádzajúci z 13. storočia s prvkami románskeho stavebného štýlu, so vzácnymi freskami zo 14. storočia, znázorňujúcimi najmä výjavy zo života svätých. Po posledných reštaurátorských prácach, ktoré sa ukončili v roku 1994, je možné fresky, vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, vzhliadnuť v plnej kráse. Pohľad na ne tvoril impozantné dobové pozadie inštrumentálno - vokálnemu súboru Musica Dolce z Prahy, ktorý sa predstavil európskou renesančnou a barokovou hudbou. Súbor založila v roku 2000 lutnistka Eva Matějková a v súčasnosti vystupuje v zložení: Eva Matějková – lutna, alt, zobcové flauty, Hana Žárová – soprán, viola da gamba, zobcové flauty, Jana Piptová – zobcové flauty, alt, krumhorn (renesančný dychový nástroj), Petr Bouše – zobcové flauty, krumhorn, perkusie. Z klenotnice starej hudby, upravenej pre nástrojové obsadenie súboru, predstavili duchovné i svetské piesne a skladby viacerých talianskych, anglických i českých skladateľov zo 16.-17. storočia (Gulio Caccini, Vincenzo Calestani, Michael Praetorius, John Dowland, Robert Johnson, Jan Kampus Vodňanský, Adam Michna z Otradovic), ale i veselé upravené české ľudové piesne zo 16.-18. storočia. Svieže, rytmické a svižné skladby, árie skvelej sopranistky Hany Žárovej a príjemný prejav všetkých účinkujúcich, ktorí nás celým koncertom sprevádzali s milým úsmevom na tvárach i v očiach zdvihol na záver všetkých divákov zo sedadiel a dlhotrvajúci potlesk si vyžiadal aj niekoľko prídavkov, ukončených záverečným spievaným prianím Aby nás pánbůh miloval...

25.9. 2010 o 18.00 Aggtelek – Koncertná sieň jaskyne Baradla
Komorný orchester Bratislava classic

Na našich prechádzkach za koncertami sme už navštívili rôzne interiéry, ale koncert, ktorý by sa konal priamo v priestoroch jaskyne sme ešte veru nezažili. Preto sme sa plní očakávania tešili na nasledujúci koncert, ktorý sa konal v maďarskej jaskyni Baradla, tvoriacej jeden podzemný priestor s Domicou na našej strane hranice pri obci Dlhá Ves. Nachádza sa v krasovej oblasti Aggtelek a je spolu s jaskyňami v priľahlej časti Slovenského krasu od roku 1995 súčasťou Svetového prírodného dedičstva Unesco. Po vstupe do jaskyne, ktorému dominuje mohutné bralo, sme jej priestormi prechádzali skoro 10 minút a kým sme sa dostali k miestu konania koncertu mali sme zážitok aj z poznávania krás jaskyne (kvaple rôznych tvarov, sintrové náteky, kamenné útvary, podzemná riečka Styx i jazierka, ktoré svojím tokom vytvára). Jaskyňa má výbornú akustiku, preto jedna z jej veľkých siení bola upravená a prispôsobená na koncertnú sálu, ktorá sa stala dejiskom už nejedného koncertu vážnej hudby. V tom dnešnom sa nám predstavil komorný orchester Bratislava classic, ktorý vznikol v roku 2002. Zakladateľom a umeleckým vedúcim súboru je Alexander Jablokov, ktorý má bohaté skúsenosti v sólistickej, komornej aj orchestrálnej hudbe i ako vedúci rôznych komorných zoskupení. Obsadenie orchestra tvoria mladí umelci, ktorí s veľkým majstrovstvom a nadšením interpretujú diela rôznych štýlových období klasickej hudby. Základom ich repertoáru sú skladby z obdobia baroka a klasicizmu. Keď počúvame známe skladby ľahšie sa nám do nich znovu a znovu preniká a darí sa nám objavovať v nich stále niečo nové. Tak to bolo aj dnes, keď pod mohutnou kamennou klenbou s kvapľovou výzdobou a plnou svetelných efektov, zazneli tóny štyroch husľových koncertov, známych pod názvom Štyri ročné obdobia od talianskeho barokového skladateľa a huslistu Antonia Vivaldiho (1678-1741). Ako vždy, aj teraz sme našli v jednotlivých častiach skladby kúsok z prírody, z jej prejavov a jej tichých či búrlivých premien. A tu, v mocnej kráse prírodného výtvoru a silnej priestorovej atmosfére sme znovu objavili krásu a silu súzvuku prírody a človeka v nej a presvedčili sme sa, že tak ako vie príroda vytvárať pôsobivé diela, rovnako aj človek so svojím bohatým tvorivým potenciálom vytvára duchovné neopakovateľné hodnoty svojou tvorbou i jej interpretáciou. Vysokú profesionalitu, oduševnenú, dynamickú hru s technickou brilantnosťou ocenilo prítomné početné poslucháčstvo veľkým potleskom, po ktorom nasledovali až tri prídavky, prekrásny Air od J. S. Bacha a dvakrát zopakovaný temperamentný Brahmsov Uhorský tanec č. 5. Po poďakovaní umelcom, upomienkových i kvetinových daroch sme odchádzali do tepla noci s pocitom krásne prežitého dňa.
(POKRAČOVANIE)

Mgr. Marta MIKITOVÁ
Foto: Stanislav Kejík
{jcomments on}