Slovom Božím sa k prítomným prihovoril zborový farár Mgr. Ivan Bojna. Na základe slov z Biblie, Žalm č. 145, verš č. 7 - 13, poukázal na dôležitosť pokory a oslavy Nebeského Otca, ku ktorej nás Pán Boh zhromaždil v tomto chráme. Spomenul osobnosti, ktoré mali spojitosť s cirkevným zborom. V slávnostnom príhovore primátor mesta a zároveň dozorca Evanjelického a.v. cirkevného zboru v Jelšave MVDr. Milan Kolesár zdôraznil, že koncert je venovaný významným osobnostiam cirkevných dejín úzko spätým s mestom Jelšava - Eliášovi Lánimu, (1570-1618), zakladajúcemu a vysokému hodnostárovi evanjelickej cirkvi, vzdelancovi, podporovateľovi kultúry, náboženskému spisovateľovi a básnikovi, od roku 1595 rektorovi v Jelšave a Ladislavovi Remetemu (1910-1945), ktorý pôsobil od roku 1939 ako duchovný v Jelšave. Vo svojich kázňach naplno prejavoval svoje postoje k vtedajšiemu režimu, organizoval protifašistické odbojové hnutie v okolí Jelšavy, za čo bol zatknutý, väznený a v Nemeckej pri Banskej Bystrici zavraždený. Pri príležitosti 100. výročia narodenia tejto osobnosti prečítal Pozdravný list od pána profesora Karola Nandráskeho, žiaka Ladislava Remeteho, ktorý vo svojej knihe „Človek, ktorý prekračoval hranice“ ho charakterizoval nasledovne: „Bol to jediný kresťan, ktorého som v živote stretol. Prekračoval národné, rasové i náboženské priepasti, ktoré si ľudia nastavali“. Program koncertu pokračoval v duchu slova apoštola Pavla: „Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom.“
V podaní zúčastnených spevokolov, prítomných kresťanov a obyvateľov mesta zaznela pieseň z evanjelického spevníka „V srdciach nech nám radosť horí“. K slovu a hudobnému prejavu sa už postupne dostali hosťujúce spevokoly. Ako prvá pozdravila prítomných, a oboznámila ich s repertoárom spevokolu pani farárka z Chyžného Mgr. Emília Völgyiová. Pod jej odborným vedením zazneli tri nádherné duchovné piesne. Následne sa predstavil spevokol Bratskej jednoty baptistov z Revúckej Lehoty. Na úvod vystúpenia vyjadril povzbudivé slová dirigent Ján Hrivnák. Spevokol zaujal priam profesionálnou úrovňou. Tretím v poradí vystupujúcim spevokolom bol spevokol z Revúcej. Pani farárka Mgr. Ing. Danica Hudecová pozdravila prítomných, poďakovala za pozvanie a povzbudila miestneho zborového farára v jeho náročnej službe. Skladby v podaní revúckeho spevokolu vniesli do našich sŕdc pohodu. Posledným vystupujúcim spevokolom bol cirkevný spevokol z Jelšavy. V jeho podaní zazneli skladby oslavujúce nášho Pána. Záverečný žalm „Hospodin je môj pastier“ v podaní jelšavského spevokolu vyjadril Bohu vďaku za Jeho milosti. V závere podujatia poďakoval zborový dozorca spevokolom za účasť a vyzval ich i všetkých prítomných k zaspievaniu spoločnej piesne na záver „Čuj, aká prekrásna pieseň“. Vďaka Bohu, že takýmto nádherným duchovným zážitkom sme si obohatili požehnané nedeľné popoludnie.
Znenie listu Karola Nandráskeho k stému výročiu narodenia L. Remeteho:
Slávnostné zhromaždenie, vážení občania, bratia, sestry!
Pokorným srdcom starca sa pripájam k Vášmu zhromaždeniu, ktorým si pripomínate sté výročie narodenia evanjelického kňaza, jelšavského farára pre mládež Ladislava Remeteho. Bol to človek veľkého srdca, ktorého láska nepoznala hranice. Jeho osobnosť a smutný koniec vo vápenke v Nemeckej som opísal v knihe s titulom "Človek, ktorý prekračoval hranice".
Remeteho život sa sústreďoval na prácu s mládežou. Vo výchove mladého pokolenia videl svoje poslanie. Plnil ho s nesmiernou láskou a starostlivosťou. "Nosil nás na svojich ramenách tak, ako orlica nosí na krídlach svoje orlíčatá." Tak to v jednej básni napísal niekdajší jeho žiak Juraj Török, neskôr farár v Liptovskom Trnovci. Práca s mládežou však Remetemu nezakrývala dramatickú vojnovú scénu. I keď bol maďarskej národnosti, pripojil sa, postavil sa na stranu Slovenského národného povstania. Martýrskou smrťou spečatil úsilie a zápas svojho mladého života. Jeho život mnohým sa stal svetlom a chlebom. Preto keď dnes ďakujete zaň Bohu, proste Pána, aby vzbudil v cirkvi a v národe takých synov a dcéry, akým bol Remete.
S pozdravom Váš jelšavský rodák
Karol Nandrásky
Organizátori koncertu, Mesto Jelšava a Evanjelický a.v. cirkevný zbor Jelšava, ďakujú všetkým, ktorí sa podieľali na príprave koncertu a dôstojnej reprezentácii mesta.
V.S.
Foto: Karol Žigo 8, Gergely 1
FOTOGRAFIE Z FESTIVALU
{gallery}kultura/koncert/kk{/gallery}
{jcomments on}

































__________________________________________________
Združenie historických miest a obcí pozvalo Mesto Jelšava k spoluúčasti na príprave a propagácii Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Základným cieľom týchto dní, ktoré sa konajú v mesiaci september v 49 štátoch Európy, je zvyšovanie povedomia verejnosti o hodnotách kultúrneho dedičstva a prehlbovanie záujmu o jeho ochranu.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-