V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sme mali počas celého mesiaca marca 2012 množstvo aktivít, podujatí. Vyvrcholením bol posledný týždeň, kde od 26.3. do 1.4. 2012 prebiehal na celom Slovensku 13. ročník celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc, ktorý sa uskutoční pod spoločným mottom „Knižnice pre všetkých“.Knižné novinky, zážitkové čítania, tvorivé dielne, ale i podujatie pod názvom „Mágia knihy – mágia spoločného zážitku“ o objavovaní nekonečnej ríše fantázie pomocou kníh a zápis prvákov, to všetko bolo pripravené pre malých návštevníkov knižnice počas celého týždňa.
Vo vstupných priestoroch knižnice bola inštalovaná výstava zaujímavých knižných titulov z depozitu zameraná na poznávanie gemerského regiónu pod názvom „Poznaj svoj región“.
Pre stredoškolskú mládež bolo realizované podujatie spojené s prednáškou, premietaním a ochutnávkou zdravej výživy „Výchova k zdraviu“. „K tomuto podujatiu sa v blízkej budúcnosti určite vrátime, nakoľko vyvolalo veľkú odozvu aj u ostatných pedagógov," prezradila pracovníčka úseku náučnej literatúry pani Turenská.
„Nezabudli sme ani na tých skôr narodených," hovorí pani Lindáková z úseku beletrie, „pomocou osobných stretnutí sa snažíme prispieť ku skvalitneniu života i tých ľudí, ktorí sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii, sú znevýhodnení a potrebujú pomoc. Veľmi dobrú spoluprácu máme v Rožňave s Domom sociálnych služieb Jasanima, so zariadením podporného bývania Barborka, Domovom dôchodcov Subsidium a Klubom dôchodcov. Mali sme podujatia o autoroch, ktorí museli prejsť peklom, aby objavili dvere do raja, o knihách a príbehoch, ktoré nám pomôžu zbaviť sa úzkosti a dodajú nám nádej. Ale aj o osudoch žien u nás a v iných kultúrach cez príbehy v krásnej literatúre, či multikultúrnosť v osudoch žien celého sveta. K tomu sú už samozrejmosťou ukážky z noviniek, ktoré sa v našich policiach objavili za posledné obdobie.“
Hlavným „ťahákom“ celého týždňa boli dve podujatia pre širokú verejnosť. V stredu 28.3.2012 sme privítali v priestoroch knižnice meteorológa RNDr. Petra Jurčoviča, známeho aj z televíznej obrazovky z relácie Najlepšie počasie a šéfredaktora časopisu Cestovateľ Ľubomíra Motyčku. O exkluzívne stretnutie dvoch pánov pod názvom „Objavte svet s najlepším počasím“ nasvedčoval už pár dní pred tým záujem mnohých ľudí, aj tzv. nečitateľov. Sála bola zaplnená návštevníkmi rôznej vekovej kategórie do posledného miestečka a po troch hodinách rozprávania z oblasti meteorológie i cestovania sa takmer nikomu nechcelo odísť.
V piatok 30.marca 2012 sa konala beseda s autorom vystavovaných UW fotografií podmorského sveta Eduardom Hladkým s názvom „Svet ticha“. Krásny, farebný, nevšedný a fascinujúci svet pod vodou sa rozhodol zväčšiť a sprístupniť aj tým ľuďom, ktorí sa tejto záľube vôbec nevenujú. Stretnutie pre širokú verejnosť bolo obohatené o premietanie a rozprávanie o zážitkoch, ktoré s touto záľubou vo voľnom čase súvisia.
Pojem knižnica už dávno neznamená len vypožičiavanie kníh. Knižnica zabezpečuje slobodný prístup k poznatkom a informáciám šírených na všetkých druhoch nosičov, stala sa informačnou a vzdelávacou inštitúciou. Formou kultúrno-výchovných podujatí umožňuje knižnica širokej verejnosti tráviť voľný čas aj touto formou a rozšíriť si svoje vedomosti z rôznych oblastí života.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica
Pavla Dobšinského v Rožňave
{gallery}kultura/kniznica/gkpd/marec{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-