„Venti Diversi Ensemble & Orchestra je od samého začiatku u divákov ako i u odbornej kritiky oceňovaný pre svoj nezameniteľný hudobný temperament a strhujúci koncertný výkon.“ Tieto riadky v informačnom bulletine museli byť dostatočnou pozvánkou na otvárací koncert 12. ročníka hudobného festivalu ARS ANTIQUA EUROPAE IN VIA GOTHICA – medzinárodnej prehliadky historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste, ktorý sa už tradične začína v monumentálnom Evanjelickom a.v. kostole v Štítniku. Lákadlu v podobe hudby svetovo známeho barokového skladateľa Antonia Vivaldiho v priestoroch jedného z najkrajších gotických kostolov na Slovensku je ťažké odolať, čoho dôkazom bola aj vysoká účasť na tomto zahajovacom koncerte. Samotnému koncertu predchádzal príchod historického expresu z Košíc a následná zážitková prehliadka Štítnika s dobovým rozptýlením na križovatke Gotickej a Železnej cesty, ktorá navodila atmosféru niekdajšej slávy, kultúry a umenia na Gemeri. Venti Diversi predstavuje 11-členné orchestrálne teleso, ktoré pozostáva prevažne z členov Českej filharmónie. Už tento fakt bol bol dôkazom toho, že v Štítniku budeme svedkami skutočne brilantného predstavenia. Veď symbióza starej hudby a kvalitných interpretov v prostredí gotického chrámu vytvára neopakovateľnú atmosféru, ktorá zanechá v každom návštevníkovi hlboké dojmy. Súbor sa v Štítniku predstavil svojím originálnym projektom „Veni, Vidi, VIVALDI“ koncipovanom ako pocta tomuto geniálnemu skladateľovi. Už od prvých tónov rozliehajúcich sa starobylým interérom chrámu muselo byť návštevníkom jasné, že to bude výnimočný zážitok. A veru že aj bol. Súbor v priebehu viac ako hodiny zahral sedem Vivaldiho koncertov, z ktorých najznámejším je určite Koncert g moll pre husle, sláčiky a basso continuo z cyklu Štyri ročné obdobia, známy aj ako „Leto“. Po tomto majstrovsky zvládnutom kúsku nasledovala adekvátna odozva publika v podobe neutíchajúceho potlesku, ktorý predčil azda len záverečný aplauz, po ktorom nasledoval ešte prídavok. Po koncerte zaznelo vysoké uznanie nad predvedenou hrou ako aj poďakovanie s diváckou návštevou z úst pani Mgr. Heleny Novotnej, riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave ako hlavného organizátora festivalu. Svedkami tak kvalitného zahájania sme boli aj vďaka vyhláseniu Košíc za európske hlavné mesto kultúry 2013 a programu Terra Incognita – krajina nespoznaná, v rámci ktorého patrí Ars Antiqua medzi jedno z jeho kľúčových podujatí. Preto zostáva veriť, že vysoko nastavená latka podujatia bude zachovaná aj naďalej a o rok sa milovníci klasickej hudby a histórie opäť stretnú v podmanivom Štítniku už na 13. ročníku festivalu ARS ANTIQUA EUROPAE IN VIA GOTHICA. Nech je tohtoročný štítnický koncert tou najlepšou pozvánkou.
Mgr. Marek Valko
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-