Tohto roku si pripomíname 40 rokov od objavenia Stratenskej jaskyne. Národná prírodná pamiatka Stratenská jaskyňa bola objavená 1. decembra roku 1972 RNDr. Vladimírom Košelom, CSc. a Jaromírom Volekom. Objavitelia Stratenskej jaskyne boli členmi Slovenskej speleologickej spoločnosti Speleologického klubu Slovenský raj.
Pripomeňme si niektoré údaje o jaskyni i celom jaskynnom systéme, do ktorej Stratenská jaskyňa patrí. Jej dĺžka podľa posledných výsledkov meraní mala 22 090 m. Jaskynný systém Stratenskej jaskyne patrí medzi najvýznamnejšie jaskynné systémy Západných Karpát. Nachádza sa
v južnej časti Slovenského raja, v katastrálnom území Dobšiná. Turisticky nie je jaskyňa sprístupnená. V zmysle regionálneho geomorfologického členenia je toto územie súčasťou celku Spišsko−gemerský kras, geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Jaskynný systém sa rozkladá v krasovej planine Duča, ktorá predstavuje jednu z planín Slovenského raja, reprezentujúcich formu úplného planinového krasu. Duča patrí zároveň k najbohatším územiam Slovenského raja z hľadiska výskytu podzemných krasových javov. Jaskynný systém tvorí niekoľko samostatných jaskýň: Dobšinská ľadová jaskyňa (
1483 m), jaskyňa Duča (
136 m), Stratenská jaskyňa + jaskyňa Psie diery (
19317 m +
2670 m), Vojenská jaskyňa (
53 m), Zelená jaskyňa (
31 m), Sintrová jaskyňa (
17 m) a niekoľko drobných jaskýň ležiacich v ľavom svahu doliny Tiesňavy. Územie spadá do čiastkového povodia rieky Hnilec, ktorá v obci Stratená priberá pravostranný prítok z doliny Tiesňavy. Krasovú planinu odvodňuje po jej obvode niekoľko prameňov.
Stratenská jaskyňa vyniká najmä mohutnosťou podzemných priestorov. Kalcitovú sintrovú výzdobu tvoria brčká i väčšie stalaktity a záclony, najmä však kopovité, kužeľovité, pagodovité a palicové stalagmity. Najväčší stalagmit je v Strechovej chodbe 10 až
12 m vysoký a
2 m v priemere. Vyskytujú sa tu aj kaskádovité a iné jazerné sintrové útvary.
Vzácne sú jaskynné perly tvaru pologule, aragonitové kryštalické výrastky, kvapľové excentriká a sadrovec. Doposiaľ sa tu zistilo 10 druhov netopierov a niekoľko druhov bezstavovcov.
Jaskyňa „Psie diery“ je s dĺžkou
2 670 m druhou najdlhšou jaskyňou systému. So Stratenskou jaskyňou ju prepojili v roku 1994. Jaskyňa bola známa oddávna. Jaskynné priestory sú usporiadané v pôdoryse v tvare písmena x. Deficit vody je ešte väčší ako v Stratenskej jaskyni. Prítomné sú len jazierka, ktorých plochy nepresahujú
100 m2.
V roku 2000 bola do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO zaradená Dobšinská ľadová jaskyňa spolu so Stratenskou jaskyňou a jaskyňou Psie diery.
(Podľa dokumentov ŠOP doplnil OD)
OBRÁZKY Z INTERNETU O STRATENSKEJ JASKYNI
{gallery}priroda/jaskyne/stratenska{/gallery}
{jcomments on}