streda, 05 november 2014 13:34

UCTILI SME SI SVIATOK VŠETKÝCH SVÄTÝCH A PAMIATKU ZOSNULÝCH

Napísal(a) Mgr. Martina URBANOVÁ
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

ra cin 005aZačal sa november, predposledný mesiac roka. Mesiac, s ktorým prichádza zdanlivé spomalenie životného tempa, najmä počas prvých dvoch novembrových dní, ktoré charakterizujú stovky horiacich sviečok, stovky ľudských osudov a mnoho spomienok nad hrobmi vo večernom súmraku cintorínskeho ticha. Ide o dva termíny spojené so spomienkou na zosnulých, pričom starším termínom je deň Všetkých svätých. Druhým termínom je Pamiatka zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky. V tento deň si veriaci mali uctiť pamiatku všetkých ostatných zosnulých.  Panovala viera v schopnosť živých urýchliť vyslobodenie duší z očistca slúžením zádušných omší, vykonávaním dobrých skutkov, či modlením. A práve v týchto chvíľach si plne uvedomíme, že nám je dovolené žiť, pracovať, tvoriť, radovať sa zo spoločných úspechov, byť členom veľkého kolektívu, byť kvapkou v mori spoločnosti. 

AKO TO BOLO V MINULOSTI? 

V našej kultúre je hlboko zakorenená úcta k zosnulým a pripomínanie si ich pamiatky, ktorá je doložená ešte z predkresťanských období. Naši predkovia verili, že duše

mŕtvych sa v určité termíny opäť vracajú medzi živých, ovplyvňujú ich životy, verili, že je potrebné uctiť a nakloniť si ich priazeň prostredníctvom rôznych obetných darov. Priebeh týchto slávností bol rôzny, mal však podobné rysy u viacerých národov. Jedným zo spoločných znakov bolo aj obradné hodovanie na hroboch predkov, kam prinášali jedlá, pitie a spoločne ich užívali, veriac v prítomnosť duší zosnulých. Tieto slávnosti sa nezaobišli bez tancov, hier, spevu, zapaľovania ohňov, sviec, ktoré cirkev počas niekoľkých storočí zakazovala. Veľmi rozšíreným zvykom ešte zhruba do polovice 20. storočia, najmä vo vidieckom prostredí, bolo obdarovávanie chudobných, žobrákov, tulákov nielen peniazmi, ale hlavne jedlom a obradovým pečivom. Dlhé stáročia fungovala viera v príchod duší zosnulých do domu pozostalých počas novembrových sviatkov. Naši predkovia chystali pre nich nielen nádoby s jedlom, pitím, ale ponechávali cez noc v oknách sviece, lampáše, aby duše našli cestu domov, dlho do noci kládli oheň, aby sa duše mohli v dome ohriať. 

TYPICKÝM KVETOM SÚ CHRYZANTÉMY

Slávenie tohto sviatku nabralo za posledné desaťročia nové rozmery a iný charakter. V súčasnosti ide o najmasovejšie slávený sviatok, a to či už veriacimi, ale i neveriacimi, členmi kresťanských či príslušníkmi viacerých ďalších cirkví. Predchádza mu zvýšená pozornosť spojená s úpravou hrobov a dekoráciou. Niekdajšie obkladanie machom, čečinou, sušenými plodmi, doma vyrábanými papierovými kvetmi, zelenými rastlinami dnes nahradili najmä plastové vence, dekorácie, sošky, ale i za posledné desaťročia celoslovensky rozšírené dekorovanie hrobov živými kvetmi - chryzantémami, ktoré v súčasnosti možno pokladať za typický kvet spojený práve s priestorom cintorína a úctou k zosnulým. Rozvíja sa aj sociálny aspekt tohto sviatku - práve tu, na miestach večného odpočinku i dlhého spánku sa stretávajú príbuzní, priatelia, rodiny blízke i vzdialené a zatiaľ, čo sa príroda ukladá na zimný spánok, cintoríny sa stávajú záhradami, ktoré zakvitli lupeňmi chryzantém, vôňou čečiny či spomienkových vencov...

Text: Mgr. Martina Urbanová

Fotografie: Peter Poboček

 

[cincopa A0AAdE8xsAG8]

 

Čítať 2427 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:54

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!