Dňa 30. novembra 2011 sa konalo valné zhromaždenie MO Matice slovenskej v Rožňave za účasti členky výboru Matice slovenskej v Martine a riaditeľky Domu Matice slovenskej v Rožňave Ing. Zlatice Halkovej. V úvode prišli prítomných pozdraviť deti z Materskej školy na ul. E. Rótha v Rožňave pod vedením pani učiteľky Eleonóry Grígerovej. Pásmom piesní a básničiek pripomenuli prítomným blížiace sa Vianoce.Oľga Benediktyová zhodnotila aktivity miestneho odboru jednak vlastné, ale i v spolupráci s inými subjektmi. Boli to napr. folklórne podujatia, prednes poézie a prózy detí materských škôl, súťaž žiakov základných škôl o histórii Slovenska, výstavky, výročia MS, vianočný koncert, spomienka na slovenských národovcov ako P. Dobšinský, Ľ. Štúr, P. J. Šafárik, slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda, autokarové putovanie po stopách gemerských osobností , ale i dopravná výchova detí, turistika a rôzne iné. Na viaceré folklórne podujatia i miestne akcie miestny odbor MS prispel finančnými prostriedkami získanými z projektov i z dotácií mesta.
Matičiari považujú za veľmi významnú spoluprácu s Mestom Rožňava, Gemerskou knižnicou PD v Rožňave, Gymnáziom P. J. Šafárika v Rožňave, klubom dôchodcov, cirkvami, základnými i materskými školami. Predsedníčka vyzdvihla činnosť folklórnych súborov Haviar, Haviarik i mestského divadla Actores, ktorí sú kolektívnymi členmi MO MS. Ich účinkovanie presahuje rámec mesta i regiónu a prezentujú horný Gemer na podujatiach v rôznych častiach Slovenska. Pekný úspech dosiahol i náš člen Albert Šmihula, ktorý sa venuje nielen maľovaniu obrazov, ale je aj autorom štyroch básnických zbierok. V tomto roku získal 2. miesto v celoslovenskej amatérskej súťaži literárnej tvorby. MO MS vedie kroniku, archív fotografií a videí i v elektronickej podobe. Pravidelne prispieva článkami a fotografiami na webovú stránku Matice slovenskej, Matice Rožňava i na stránku rodáka z Gemera pána Ondreja Doboša Maj Gemer.
Ing. Zlatica Halková oboznámila členov so závermi snemu Matice slovenskej v Martine, a to so Stanovami MS a Programom MS na roky 2011 – 2013. Matičiari svojimi podpismi podporili petíciu občanov proti premiestneniu súsošia štúrovcov v Bratislave.
Valné zhromaždenie bolo tiež príležitosťou na odovzdanie členských preukazov novým členom. Je potešiteľné, že všetci sú z radov mladých ľudí, ktorí budú v činnosti matičiarov pokračovať. Nezabudlo sa ani na jubilantov a predsedníčka im zablahoželala a odovzdala gratulačné listiny. Medzi nimi bola i naša najstaršia členka pani Valéria Gregová, ktorá sa dožila 85 rokov.
Na tomto VZ si prítomní pripomenuli 205. výročie narodenia Karola Kuzmányho, prvého podpredsedu Matice slovenskej. V závere zaspievali hymnu MS Kto za pravdu horí, ktorej text napísal práve Karol Kuzmány. Hudbu zložil Miloš Ruppeldt a slovenský ľud si ju privlastnil ako celonárodnú hymnickú pieseň.
Oľga Benediktyová
Fotografie: Gejza Benedikty
{gallery}kultura/matica/rv/valne{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-