Gemersko - malohontské osvetové stredisko, Centrum voľného času RELAX a Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote v posledný fašiangový piatok 5. februára 2016 organizovali 10. ročník podujatia Fašiangy sa krátia s vyhodnotením výtvarnej súťaže Fašiangy na Gemeri a Malohonte.masky a krojovaný sprievod v podaní členov detských folklórnych súborov Lieskovček pri CVČ RELAX, Hájik pri Gymnáziu Ivana Kraska, folklórne súbory Háj pri CVČ RELAX, Rimavan pri Dome kultúry v Rimavskej Sobote, skupina ETNOHIS pri ZŠ Š. M. Daxnera a Materská škola na Ulici Daxnera v Rimavskej Sobote, členovia Miestneho odboru Matice Slovenskej v Rimavskej Sobote, DFS Mladosť a FS Vepor z Klenovca. 
V Galérii Domu kultúry v Rimavskej Sobote sa konala výstava, vernisáž a vyhodnotenie výtvarnej súťaže pod názvom Fašiangy na Gemeri – Malohonte, ktorej vyhlasovateľom a organizátorom bolo Gemersko–malohontské osvetové stredisko. Do súťaže sa zapojilo 18 škôl z okresov Rimavská Sobota a Revúca s vyše 200 prácami. Výtvarnú súťaž vyhodnotila odborná porota s nasledovnými výsledkami:
V prvej kategórii získala prvé miesto Petra Lengeňová zo ZŠ ul. Hviezdoslavova v Revúcej, na druhom mieste sa umiestnila Anna Mária Rybárová zo ZŠ v Jelšave, na treťom mieste Alexandra Grláková zo ZŠ v Muránskej Dlhej Lúke. Cenu poroty získal kolektív žiakov a pedagógov zo Špeciálnej základnej školy v Hnúšti.
Za priestorovú prácu v prvej kategórii prvé miesto získal Patrik Jursa zo ZŠ na ul. Klokočovej v Hnúšti. Druhé miesto v prvej kategórii za priestorovú prácu ŠAŠO (kolektívna práca) Základná škola v Tisovci. Tretie miesto v prvej kategórii za priestorovú prácu získala Karolína Čavnická zo ZŠ na ul. Mieru v Jesenskom. 
V druhej kategórii získala prvé miesto Vanesa Lakatošová zo ZŠ s VJM z Jesenského. Druhé miesto získala Nina Ondriková zo ZŠ na ul. Hviezdoslavovej v Revúcej. Tretie miesto získal Milan Sendrey zo ZŠ z Jelšavy. Za priestorovú prácu v II. kategórii získala prvé miesto Alexandra Majzlánová z Reedukačného centra v Čerenčanoch. Druhé miesto v tejto kategórii získala Klaudia Zvarová zo Základnej školy v Tisovci. Tretie miesto za priestorovú prácu získal Marian Kenický zo Špeciálnej základnej školy v Hnúšti.
V tretej kategórii sa na prvom mieste umiestnil Daniel Pánek zo ZUŠ v Rimavskej Sobote, na druhom mieste sa umiestnil Andreas Engler zo ZUŠ v Rimavskej Sobote. Tretie miesto získala Michaela Janečková zo ZUŠ v Tisovci. V kategórii pre Základné umelecké školy porota udelila ceny za kreativitu žiačkam Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote Veronike Gálikovej, Anne Ondrejcsák a Zuzane Lukáčkovej. 
Od 16:00 sa fašiangová chasa predstavila s programom pred Domom kultúry v Rimavskej Sobote s fašiangovým pásmom, piesňami, vinšami a pochovávaním basy. Jedinečná fašiangová nálada priniesla všetkým prítomným úsmev na tvári a veríme, že o rok sa opäť stretneme pri veselých pesničkách, prípoviedkach, po 11-ty krát v Rimavskej Sobote. Ďakujeme všetkým účinkujúcim, súťažiacim, ako aj návštevníkom a tešíme sa na ďalšie stretnutia na našich podujatiach.
Stanislava Zvarová, Mgr. Anetta Cvachová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-