Organizátori podujatia Gemersko – malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Obec Klenovec, Občianske združenie RODON Klenovec a Matica Slovenská pozývajú všetkých priaznivcov folklóru na sviatky ľudovej hudby, spevu, tanca, ľudových remesiel, gastronomických špecialít. Návštevníci budú môcť navštíviť výstavy venované významným osobnostiam nášho regiónu a to rezbárske umenie Ing. Dušana Šarkana, a remeslá zaznamenané fotografom Mgr. Kolomanom Zúrikom, čím si chceme pripomenúť významné osobnosti regiónu a vzdať úctu im a ich dielu.
Pre návštevníkov pripravujeme
ukážky tradičných ľudových remesiel na Jarmoku remesiel a tvorivých dielňach. Zároveň chceme poukázať na tradičný spôsob stravovania našich predkov a prezentovať tradičnú kuchyňu.
V scénických programoch
Vás ako prví pozdravia najmladší účinkujúci a to detské folklórne kolektívy z regiónu, v programe Na pažiti v réžii Jaroslava Piliarika a manželov Blahutovcov. Po siedmykrát uvedieme komorný program pod názvom Roztratené zrnká, v ktorom Vám predstavíme ľudí, kultúrne a prírodné dedičstvo obcí Muráň, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka a Muránska Huta, ktorý vzniká na základe terénneho výskumu tímu Alena Ďurkovičová, Stanislava Zvarová, Jaroslav Zvara. Po večernom príhovore starostky obce Mgr. Zlaty Kaštanovej a hostí návštevníkov pozdravia členovia domáceho Folklórneho súboru Vepor z Klenovca.
Piatok večer
bude pokračovať temperametnými východoslovenskými piesňami v podaní Muziky Milana Rendoša z Košíc. Keďže 24. jún je spojený s menom Ján, náš večerný program je venovaný zvykom letného slnovratu a jánskym zvykom, pod názvom Jánska noc má svoju moc, v réžii Romana Malatinca a Stanislavy Zvarovej.
V programe sa predstavia folklórne súbory
Vepor z Klenovca, Detva z Detvy, Hrochoťan z Hrochote, Marína zo Zvolena, Považan z Považskej Bystrice, bratia Štefánikovci z Nimnice, fujaristi Milan Katreniak z Tisovca, Dušan Ceber z Rimavskej Soboty, gajdoš Drahomír Daloš z Lehoty pod Vtáčnikom, Alexander Ladziansky z FS Sitňan z Banskej Štiavnice. Záver piatkového večera bude patriť interaktívnemu zapojeniu návštevníkov s účastníkmi do programu Na Jäna, na Jäna. V programe zároveň zaznejú balady o otváraní sa pokladov na Jána a liečivých rastlinách, ktorých výrazný účinok má práve na Jána. V tento deň majú nositelia mena Ján vstup na podujatie zdarma.
V sobotu 25. júna 2016
bude pokračovať podujatie od 10:00 a to otvorením dvorov, Jarmoku remesiel, tvorivých dielní. Aj v tomto roku pokračujeme 26. ročníkom prehliadky Klenovská heligónka, kde svoje umenie budú prezentovať heligonkári takmer z celého Slovenska. Úspešný sprievodný program Śo dobryho na jarmoku, bude pokračovať aj v tomto roku, kde návštevníci získajú informácie o tradičných remeslách a remeselných majstroch, ktorí sa predstavia na Jarmoku remesiel ako aj tradičné jedlá z jednotlivých dvorov. Pre návštevníkov pripravujeme ukážku spracovania ľanu, pradenia, tkania Od ľanu po plátno v podaní Ľubky Žilkovej z Kokavy nad Rimavicou a spracovanie ovčej vlny Od ovečky po gubu v podaní Jána Fottu z Klenovca. Ing. Ján Keresteš a Ing. Karol Herian predstavia význam mlieka a mliečnych výrobkov na ľudský organizmus. Miestni producenti syra a mlieka budú prezentovať svoje výrobky. Liečivé rastliny a ich účinky bude prezentovať Zuzana Homolová z Levoče.
V tvorivých remeselných dielňach
pod názvom Detičky poďte do dielničky si budú môcť vyskúšať rôzne remeselné techniky aj tí najmenší . Chvíle im spríjemnia detské folklórne kolektívy Zrkadielko z Hnúšte, Ratolesť z Detvy a Lykovček z Revúcej.
Začiatok popoludnia bude patriť ľudovej piesni,
kde sa návštevníci a účastníci budú mať možnosť naučiť pieseň spolu s Folklórnou skupinou Levenda z Muráňa. Daś fajnovô, je názov tanečnej školy z Klenovca, kde návštevníkov aj účastníkov slávností naučíme typické klenovské tance Židovka, Kačingató, Tá Mariška a Kyslie kromple. Už tradične účastníci festivalu sa na GMFS - Klenovskej Rontouke prezentujú nielen v scénických programoch, ale ukážu aj svoju šikovnosť a to v súťažiach pod režijnou taktovkou Jarky Lajgútovej z Rimavskej Soboty, pod názvom O starostkin dukát.
Scénické programy bude v sobotu otvárať hosť slávností
a to Folklórny súbor Považan z Považskej Bystrice. Za ním sa predstavia ľudové hudby v súťažnom programe Drótova nôta, na počesť klenovského primáša Imricha Oláha Drótu.
Zahraničným hosťom je Folklórny súbor Ipoly
z Mihálygerge z Maďarska, ktorý sa prestaví spolu s ľudovou hudbou Túcsök. Od jari do jesene je názov ďalšieho scénického programu, ktorý bude zameraný na pracovné činnosti a zvyky počas letného obdobia. Predstavia sa v ňom kolektívy z okresu Revúca a to Folklórna skupina Zpod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Levedna z Muráňa a Folklórny súbor Lykovec z Revúcej, z Horného Gemera sa predstaví Folklórna skupina Hôra z Rejdovej a región Hont budú prezentovať FS Hont z Krupiny a sólisti z FS Sitňan z Banskej Štiavnice.
Večerný program bude patriť jubilujúcim kolektívom z okresu Rimavská Sobota a to 45. ročnému FS Rimavan z Rimavskej Soboty, 30 ročnej Folklórnej skupine z Tisovca, 30 ročnému Folklórnemu súboru Sinec z Hnúšte v podaní Mužskej speváckej skupiny Húžva a Ženskej speváckej skupiny Skaliny a 45 ročnému Folklórnemu súboru Vepor z Klenovca. Ďalším jubilantom bude 50 ročný Folklórny súbor Marína zo Zvolena, ktorý pozdravia návštevníkom svojim profilovým programom. Sobotňajší večer ukončí Poddukeľský umelecký ľudový súbor PUĽS z Prešova s programom Návraty. V nedeľu 26. júna 2016 sa 38. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka ukončí hudobno – speváckym programom Ženy v podaní Ženskej speváckej skupiny Marína zo Zvolena, v réžii Andrei Jágerovej, ktorý bude uvedený v kostole ECAV v Klenovci po Službách Božích.
Veríme, že náš program Vás osloví a zavítate na 38. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností na Klenovskú Rontouku, na oslavu tradičnej ľudovej kultúry a potešíte svoje zmysly pri ľudovej hudbe, speve, tanci, remesle, či tradičných gastronomických špecialitách.
Slávností z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj, Matica Slovenská, o. z. RODON Klenovec
z 2% dane a Figuli s.r.o.
Mgr. Stanislava Zvarová, dramaturgička slávností
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-