s využitím niekoľkoročnej zberateľskej a vyhľadávacej činnosti nadšencov klubu. Z obrovského množstva akvizícií bolo najťažšie vybrať na výstavu fotografie, ktoré návštevníka prevedú takmer dvoma storočiami dejín mesta. Napokon vznikla kolekcia 250 fotografií a pohľadníc, ktorých kópie vo formáte A3 sú predstavené návštevníckej verejnosti vo výstavných sieňach na poschodí galérie.
Autori výstavy zámerne volili termín jej otvorenia tak, aby si pripomenuli výročie prvej písomnej zmienky o Rožňave z 3. februára 1291. Expozícia je rozdelená do troch, na seba 
nadväzujúcich častí:
- Rožňava v období Rakúsko-Uhorskej monarchie, čo zahrňuje obdobie od vzniku fotografie ako takej na sklonku 19. storočia, až po prvú svetovú vojnu. Prvá známa pohľadnica bola z Rožňavy odoslaná 17. decembra 1898 a bola vydaná v nakladateľstve Jenő Falviho v Rožňave.
- Rožňava medzi dvoma svetovými vojnami. Táto časť expozície je najrozsiahlejšia z dôvodu, že v tomto období vzniklo veľmi veľa amatérskych fotografií, ale aj rožňavské fotoateliéry a vydavateľstvá produkovali nespočetné množstvo pohľadníc mesta a jeho najbližšieho okolia.
- Rožňava po druhej svetovej vojne, ktorá dokumentuje obdobie spočiatku pomalej, ale potom najväčšej prestavby v intraviláne mesta a výstavby troch, na tú dobu moderných sídlisk.
Výstava fotografií je doplnená zbierkami baníckeho múzea (originálne fotografie a pohľadnice, albumy fotografií, knihy a dobová tlač, ai.) Každá z troch častí výstavy je uvedená krátkym textom z dejín Rožňavy v danom období a pod každou fotografiou je krátky popis jej obsahu v jazyku slovenskom a maďarskom. Staré fotografie spracoval pre podmienky výstavy fotograf Štefan Fabián. Počas trvania výstavy odznie niekoľko prednášok a sprievodných podujatí.
Výstava bude otvorená v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave do 12. apríla 2017 v utorok až piatok denne od 08.00 – 12.00 a 13.00 – 16.00 hodiny. Vstupné: dospelí 1,20 €, deti 0,60 €, dôchodcovia nad 70 rokov, ZŤP 0,50 € a rodinná vstupenka 2,50 €.
Kontakt:
Mgr. Petronela Bodnárová
Banícke múzeum v Rožňave
0907 471 506
email:
Ing. František Kardoš
OZ Pre partnerské mestá Rožňavy
0905 445 260
email:
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-