Prvé festivaly absolvoval ešte len v decembri minulého roka, a už získal štyri ocenenia. Tri v Indonézii na World Documentary Awards, ktoré si autori prevzali na ostrove Bali a cenu Hollywood International Independent Documentary Awards v USA.
„Tvorcovia filmu sú už niekoľko rokov porotcami krajskej súťaže amatérskeho filmu Cineama, ktorú organizuje pre Košický kraj Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave," hovorí Anežka Kleinová, manažérka kultúry GOS, a dodáva, „aj tentokrát k nám zavítajú pri príležitosti súťažnej prehliadky a v predvečer jej konania osobne uvedú svoj najnovší dokument z exotickej Afriky a určite sprostredkujú zážitky aj spoza kamery."
V doterajšej tvorbe sa autori zameriavali skôr na domáce prostredie, vo svojich krátkometrážnych filmoch zachytili netradičné preteky na tradičných saniach – krňačkách (Na hrane), život pastierov oviec (Bača Jano Červeň), krásu horských lúk a pasienkov a život človeka v súlade s prírodným prostredím (Poľana). Ich tvorba od začiatku získava nielen divácku priazeň, ale aj ocenenia porôt na medzinárodných filmových festivaloch. Myšlienka presťahovať kameru zo stredoslovenských kopcov až na africký kontinent začala Ľubomírovi Viludovi vŕtať v hlave po tom, čo sa vrátil z prvého zájazdu v Keni. „Poňali sme to tak, že cez nami vymyslených sedem hriechov a výpovedí "afrických Slovákov" zdokumentujeme priepastný rozdiel medzi naším a ich svetom,“ hovorí Ľubomír Viluda a pokračuje, „aj my sme pri stretnutí s týmto svetom, napriek všetkým dostupným informáciám, utrpeli kultúrny šok. Turisti z jednej z najrozvinutejších krajín tohto kontinentu poznajú len safari a luxusné rezorty. Pravá tvár Afriky je však niekde inde."
Dokumentárny film Sedem hriechov civilizácie rozpráva o strete dvoch odlišných svetov a civilizačných hriechoch, ktoré nezvratne ovplyvňujú naše životy. Slovenskí dokumentaristi film nakrúcali počas uplynulých štyroch rokov najmä v Keni. Hlavnými hrdinami filmu sú však najmä Slováci, ktorí v Keni našli svoj trvalý či prechodný domov, alebo do tejto africkej krajiny prichádzajú ako turisti. Sú tak konfrontovaní s teroristickými útokmi či klimatickými zmenami, ktoré už nie sú len problémom budúcnosti. Navyše, Európou sa prevalila migračná vlna tsunami a nastal problém. Dnes je to náš spoločný problém. Film tak hľadá odpovede na otázky, čo môžeme urobiť, aby títo migranti mohli a hlavne chceli zostať doma, tam pracovať a žiť lepšie ako doteraz.
Vstup voľný.
A.K.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-