Dobšinským nárečím: Šalenstvo na zimu - PUKASLIK Doporučený
Napísal(a) Alan Dolog
Stavim se, že velo mladych dobšinčanoch dneska už nezna, čo to pukaslik. A v inym mestu som take slovo any nečul. A any neznam, či na pukaslik existuje spisovne slovo.
Dobre, nebudem vas napinat jak hozentragle!
Ket sme buli male dety, ta zimy nebuli take slabe, jak teraz! Ket marzlo, ta tak, že aj strehy praskali. Zamarzlo šitko. Dobšinsky potok bul jedno krivolake klzisko! No a ftedy začlo pukaslikove šalenstvo. Fto mal doma stare gvintaky, mal vyhrato. Fto nemal, musel si zohnat, ket chcel mat pukaslik a hrat se na preteky dolu Pišlom. Tam bula najlepša draha. Dalo sa pukaslikovat aj na inych kopcoch, no dolu Pišlom to nemalo hybu! To
No, ta fto chcel mat pukaslik, ta musel mat par gvintakoch. To buli take stare korčule, čo se takym gvintom – sverakom prišrobovali na baganče. To zas buli take pevne topanky z pravej koži, čo se nosili v zime, aj v lete. No inakše sme po vojne nemali. Aj tote stali 60 korun. To buli dakedy penezy! Za dvacetpet halere zme si kupili grulicuker a cmulali pol dna! Ne, jak teraz! Vyvališ velke penezy a maš pol igelitky somarinoch! Taku hodnotu nema any euro!
Ale nazat ku pukasliku. Bulo treba ešči najst dajaku dobru široku desku, na nu nabit zo spodku ešči dva take, čo se na ne potom prišrobovali gvintaky a pukaslik bul hotovy. Tote, čo se im chcelo, ta ešči nabili dopredku palicu – akože držjaky a ja som si pribil ešči taky maly vankuš, aby som nemal taku modru ... no, jak se to povie slušne: bonce. Dachtore si nabili do zadku aj operadlo. To už bul luxus! A ešťi luxusnejše buli „kurble. To se vylepšil pukaslik tretu korčulu dopredu a stotu se kerovalo.
Drahu pre pukaslik sme si jak dety vybudovali sami. Bulo treba v noci polevat, voda bula blizko v četerny a sneh dolu kopcom bulo treba ujazdyt zo sankami, aj lyžami do hlatka, aby nenatrasalo. No aj tak dakde buly radne bubny, kde šmaralo jak fras. A ket bula draha hotova, ta začala zabava. Zme se vyšaleli! To bulo jak na boboch a tota poradna ryhlost ! Len kerovat na tym bulo dost težke. Trebalo to znat! Dakedy zme už do školy prišli s pukaslikami, skryli zme si ich a potom, ket bolo po škole, ta zme išli pod Pišel. Hlavne, ket zme buli poobede f škole. Tašky zme pošmarali pri hodynarovi (dakemu aj primarzla dakedy – to bula sranda!) a hybaj hore na kopec. Pekne do radu, aby nejšli naraz vecej, bo tak bulo vecej urazoch. A jeden za druhym zme sedali na pukasliky, ulapili zo spodku a z velkym krikom zme se spustili dolu kopcom. No zazrak, že zme to prežili! Jój, ta dakedy nebulo telo autoch, jak teraz! Brzdyli zme až na križovatke na Zimnej ulici. Ket išli ženy z kostela ta se museli mat napozore, ket nechceli se prekoprcnut ponad pukaslikara! To bula taka zabava, že se ešči teraz smejem na tym! Jáj, to bulo inakše šalenstvo, jak teraz! Ket som minule videl defčeta se hrat na luke Zlatu branu....kukal som na to, jak vyjašeny! Dneska dety zasednu pri počitačoch a rodyče by nijakemu nedovolili ist robit preteky na dajaky kopec. Ta de! A ešči tak, že by se vratyl s vybitym zubom, abo ...ani nedospominam!
Velke čudo, že zme si pokrutky nadobro neodbili! Hlavne ftedy, ket zme se, jak take glupe spuštali polapane do jedneho vlaku a potym nas to vytraslo a rozšmaralo po calym svahu. To zme se kulikali z velkym smehom, ale dakedy aj s plačom!
No a potym, ket zme prišli mokre domu, z teplakoch nam cencule viseli (a čo myslite, f čim zme hodyli do školy v zime??? Jasne že f teplakoch lem popanštene mali dakus dačo lepše), dafto mal zlomeny zub, dafto harču na čele...to buli neprijemne otazky od rodyčoch! A tote mudre reči: že zo školy rovno domu!!! Vet ony-rodyče ket buli male dety ta ani do školy možno nehodyli. Skady mohli znat, či zme nebuli po škole?! Ta ne???
Alad Dolog
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-