Ľahostajnosť k nárečiu vedie k jeho postupnému zániku. To by bola škoda, ktorá by sa nedala už žiadnym spôsobom odčiniť. Byť hrdý na svoje nárečie nie je hanba. Ukazuje to príslušnosť na konkrétnu komunitu, oblasť, či dokonca jednotlivú obec.
Gemerské nárečie je jedným z mnohých na Slovensku. Má svoje zvláštnosti. Zaujímavosťou je, že tu platí v plnej miere príslovie: „čo dedina, to reč iná“. Je v podstate to isté nárečie, ale medzi obcami sú určité odchýlky a aj preto je dobré zachytiť nárečie tej-ktorej obce čo najpodrobnejšie.
Občanom Rakovnice záleží na tom, aby sa ich nárečie zachovalo. Sú medzi nimi aktívni zberatelia slov, textov, ba dokonca i básní. Patrí im za to srdečná vďaka. Svedčí to o hrdosti a príslušnosti k obci, rodnej matkinej a otcovej reči. Medzi zberateľov a šíriteľov rakovnického nárečia patria aj externisti. Tí spolupracujú najmä s najstaršou generáciou, u ktorej je predpoklad originality nárečia. Pochvalne sa treba vyjadriť aj o starostoch obce, ktorým je jazykové bohatstvo srdcovou záležitosťou. Výhodou pre obec sú Rakovnické obecné noviny (RON), ktoré zohrávajú významnú úlohu v zachovaní miestneho nárečia. Dôkazom toho boli, i sú, pravidelné rubriky „V našom nárečí“ , „Z nášho nárečia“. Zásluhou RON sa uchová to, čo zberatelia starostlivo zozbierali a napísali. V obci pribudli občania z iných miest a obcí. Mnohým sa nárečie zapáčilo natoľko, že sa snažia ho naučiť. Pri prvých pokusoch často dochádza ku komickým situáciám. Uvediem jeden príklad.Do istej rodiny prišla v nedeľu návšteva. Hlava rodiny sa chcela popýšiť vedomosťami z nárečia.
- Boli ste v kvastele? – opýtal sa.
- Bula som v kostele. – odpovedala žena.
- Tak ako to je? Keď kôň sa povie kvaň a kostol sa nepovie kvastol?
Najväčším problémom rakovnického nárečia je správne vysloviť tzv. široké a. Čiže ä. Zdá sa to až príliš jednoduché, ale už aj mladšia generácia to už primerane nevie. Pri správnom vyslovení to znie čarokrásne.
Nárečie zohráva dôležitú funkciu v živote spoločnosti. Zachovajme to, čo sa z neho dá. Neodkladajme to nabok. Podporujme zberateľov. Nespoliehajme sa na nikoho, že to za nás urobí. Využime možnosť zachrániť jazykový odkaz storočí pre dnešnú i budúcu generáciu.
Dr. Sabo
{jcomments on}


























Nárečie je jedinečné, jazykovo bohaté kultúrne bohatstvo krajín, národov. Je v ňom ukrytá história jazykového vývoja ľudstva. Na jeho zachovaní majú podiel ľudia, ktorí ním rozprávajú. Je súčasťou ich života, tradície. Nemalú úlohu tu zohrávajú výskumníci, zberatelia jazykových prejavov. Vďaka nim sa aj na Slovensku v písomnej forme zachováva krása našich nárečí. Úplnému, malebnému, živému zneniu sa venuje menšia pozornosť. Nahrávky monológov, dialógov ukážu skutočnú podobu nárečia v plnej kráse.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a