Na tániaru dva ložky.
Zober mlatok a nabi orechy.
Tajdi hät a zober gräcu zo sobó.
Nejec šesnok, bo budeš smerdät.
Ostrúhal grúle na halúšky s kvasnó kapustó.
Nechodívaj horadló.
Na robotu treba sersám i spasob.
Kot jä s täto odédem, budete banovat.
Aká pácha ide zo dvora.
Koby som bula vedela de tot perstän hlädat.
Tähaj ročku so štrangom.
Ani maren ani grúle nezéšli.
Šva by si ešte chcela?
Chot kúpit drožde.
Nikmu som nezjävela, chybaj kamarátke.
Padali krúpy na grúle i na paradičky.
Jujky sú bialja a petrov klúš je žoltý.
Do tohoto hantúcha si laby neutiaraj!
Jedla som kosmašky.
Rojtla je krátká.
Zbiarámo jabuká do bošišky.
V rajčule sú tri järky.
Zmetala sä a tajšla.
Kät si šla, že si taká umazaná.
Máš parsún po ocovi, ši po materi?
Neganšujte jú už telo.
Mám pekný karpeläc.
Dones pivo do kančójä.
Vidial som mókušku.
Vety sme vám ponúkli aj preto, lebo staršia a stredná generácia ešte nárečie dobre ovláda. Mladšia sa snaží ho pochopiť. Mnohé slová sú už pre nich problematické, nezvyčajné, bežne nepoužívané.
Ak ste sa pri čítaní a prekladaní viet pobavili, sme radi. Aj vy môžete niečo podobné ponúknuť. Veď vzájomné obohacovanie, poznanie, nás zbližuje, rozširuje náš obzor.
Vety zostavila Mgr. Mária Sabová
{jcomments on}
pondelok, 22 august 2011 13:10
Nebudeme sa venovať rozdielom gemerského nárečia, ale ponúkame návštevníkom stránky „vety v našom nárečí“ Doporučený
Napísal(a) Mgr. Mária Sabová
Čo dedina, to reč iná. Platí to temer na celom Slovensku. Podobne je to aj na Gemeri. Celá oblasť rozpráva gemersky, ale predsa sú tu menšie, či väčšie rozdiely.
Nebudeme sa venovať rozdielom, ale ponúkneme návštevníkom stránky „vety v našom nárečí“. Budú to vety, ktoré sa bežne používajú v Rakovnici. Sú jednoduché. Obsahujú aj zvláštne slová, odlišné od spisovnej slovenčiny. Budeme radi, keď si ich prečítate a skúsite preložiť z nárečia do spisovného jazyka. Gemerčanom to problém nebude robiť. Trochu potrápiť sa môžu čitatelia z iných oblastí Slovenska. Tu sú sľúbené vety:
Zverejnené v
Nárečie



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a