Nárečím stredného Gemera sa vážne zaoberal aj známy zberateľ ľudových piesní a obyčají Ondrej Herich. Vymyslel popritom aj spôsob, ako napísať dlhé ä, ktoré je také príznačné pre tento kraj (ä). Dôsledne spracoval aj gramatiku predovšetkým sirkovského nárečia a v tomto uverejnil viacero príhod a spomienok. Známa sa v tomto smere stala jeho brožúrka Šva sä stálo, ši sä nestálo ... v Sirku, Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri, ktorá vyšla v roku 2002. Obsahuje aj stručné nárečové slovníky zo Sirku a z Mokrej Lúky.
Naposledy, koncom roku 2012 vyšiel v Gemerskej Polome Slovník nárečových slov, výrazov, viet, krátkych próz, básní a spomienok. Som jedným z tých, ktorým sa Polomčania odvďačili týmto slovníkom, mne za to, že sa ich folklóru i obci venujem pravidelne na stránke Maj Gemer. Aj keď nie je to nijako obsiahla knižka, ale viem, ako vznikala a ukladala sa tak, ako o nej svedčí aj jej titulok. Spôsob našli v pravidelnom uverejňovaní toho, čo pomaly zaniká aj v tejto rázovitej obci horného Gemera, a pričinením niektorých snaživých ľudí z obce sa kus po kuse, článok po článku, ukladalo do ich obecných Polomských novín. Len vďaka tomu, že zopár zanietencov našlo ochotného starostu Jána Chanasa, ktorý ich v snažení podporil, vyšla 96 stranová brožúrka s takým obsahom. Väčšiu časť tvorí slovník nárečových slov z Gemerskej Polomy. Napočítali ich spolu až 1226. Aj keď sú jednotlivé slová našich gemerských nárečí spoločné, alebo dosť podobné, až teraz som sa dozvedel, čo po polomsky znamená bartechlík. Aby ste aj vy vedeli, tak je to podbradník. Alebo činčä? Vraj tak hovoria malému žriebäťu. A drajfúz je vraj železná podložka pod hrniec. Duršläg je dierkovač, misa s dierkami.
Tipnite si, čo je po polomsky kukurús. Predsa šiška. Tôva je vyliata voda, alebo aj veľa vody. Veru, nájdete v slovníku všeličo, čo ste možno inde ani nepočuli, alebo aj naopak. Podstatné je to, že takto sa polomské nárečie dlhšie udrží medzi ľuďmi a bude sa možno dlho používať. Niekde som dokonca čítal, že nárečím sa zaoberajú v základnej škole i žiaci, pre ktorých učitelia pomocou neho vyhotovili i učebnice. Môže to byť zaujímavé a podnetné i pre iné naše školy.Môžem na záver povedať, že som veľmi potešený týmto slovníkom z Gemerskej Polomy. Nájdeme v ňom ešte aj všeličo iné, čím sa podarilo pani Dane Červenákovej zostaviť túto knižôčku. Za ňou sa ukrýva množstvo práce autorov, ako sú: Jozef Galajda, Zuzana Kalinová, Emília Miškovičová, Zuzana Šimšíková, Mgr. Oľga Štrbová, rodina Ing. Jána Sáreníka, Zuzana Červenáková, Mária Hraneková, Zuzana Chanasová, Ing. Ján Kušnier, Ondrej Olexa, Mária Červenáková a mnohí iní, ktorí poskytli staršie fotografie zo svojho života, alebo obce. Bc. Stanislava Červenáková vkusne doplnila publikáciu o vlastné ilustrácie.
Dokonca spoznáte v tejto brožúrke aj chotárne názvy, a tak ľahko podľa nich zistíte, kde sa v chotári práve nachádzate. Ak poviete domácim, že chcete zájsť, napríklad Do Gäpšíka, alebo Jävrincovú, na Žďäriky, či Pod härb, ľahko vás tam navigujú. A viete, kto býva vo dvore u Kernäšky? Alebo u Findrônišky, u Pálikô, či u Chrienky? Že neviete? A to som spomenul len niečo z výrazov použitých v publikácii. Je v nej čo prečítať, spoznať i použiť. Odporúčam vám ju vziať do ruky a pozorne sa do nej zahlbiť. Mne sa už len prichodí poďakovať sa za tento slovník, ktorý som dostal z Gemerskej Polomy aj s venovaním od jej zostavovateľky. Veľmi si to vážim a oceňujem. Polomci, ďakujem!
Ondrej Doboš
{jcomments on}
































__________________________________________________
Nielen na Gemeri, ale pomaly po celom Slovensku sa v súčasnosti rozširujú zostavené slovníky nárečia jednotlivých obcí. Pravda, nie je to nič nového, lebo už oddávna si najmä Slováci žijúci v Uhorsku takýmto spôsobom chceli zachovať svoj rodný jazyk. Môžeme povedať, že aj takéto slovníky prispeli k tomu, že sa ľudia v jednotlivých regiónoch môžu pochváliť tým, s čím žili mnohé roky už ich predchodcovia. Na Gemeri sa takouto problematikou v minulosti zaoberal náš národovec Samo
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-