Nárečím stredného Gemera sa vážne zaoberal aj známy zberateľ ľudových piesní a obyčají Ondrej Herich. Vymyslel popritom aj spôsob, ako napísať dlhé ä, ktoré je také príznačné pre tento kraj (ä). Dôsledne spracoval aj gramatiku predovšetkým sirkovského nárečia a v tomto uverejnil viacero príhod a spomienok. Známa sa v tomto smere stala jeho brožúrka Šva sä stálo, ši sä nestálo ... v Sirku, Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri, ktorá vyšla v roku 2002. Obsahuje aj stručné nárečové slovníky zo Sirku a z Mokrej Lúky.
Naposledy, koncom roku 2012 vyšiel v Gemerskej Polome Slovník nárečových slov, výrazov, viet, krátkych próz, básní a spomienok. Som jedným z tých, ktorým sa Polomčania odvďačili týmto slovníkom, mne za to, že sa ich folklóru i obci venujem pravidelne na stránke Maj Gemer. Aj keď nie je to nijako obsiahla knižka, ale viem, ako vznikala a ukladala sa tak, ako o nej svedčí aj jej titulok. Spôsob našli v pravidelnom uverejňovaní toho, čo pomaly zaniká aj v tejto rázovitej obci horného Gemera, a pričinením niektorých snaživých ľudí z obce sa kus po kuse, článok po článku, ukladalo do ich obecných Polomských novín. Len vďaka tomu, že zopár zanietencov našlo ochotného starostu Jána Chanasa, ktorý ich v snažení podporil, vyšla 96 stranová brožúrka s takým obsahom. Väčšiu časť tvorí slovník nárečových slov z Gemerskej Polomy. Napočítali ich spolu až 1226. Aj keď sú jednotlivé slová našich gemerských nárečí spoločné, alebo dosť podobné, až teraz som sa dozvedel, čo po polomsky znamená bartechlík. Aby ste aj vy vedeli, tak je to podbradník. Alebo činčä? Vraj tak hovoria malému žriebäťu. A drajfúz je vraj železná podložka pod hrniec. Duršläg je dierkovač, misa s dierkami.
Tipnite si, čo je po polomsky kukurús. Predsa šiška. Tôva je vyliata voda, alebo aj veľa vody. Veru, nájdete v slovníku všeličo, čo ste možno inde ani nepočuli, alebo aj naopak. Podstatné je to, že takto sa polomské nárečie dlhšie udrží medzi ľuďmi a bude sa možno dlho používať. Niekde som dokonca čítal, že nárečím sa zaoberajú v základnej škole i žiaci, pre ktorých učitelia pomocou neho vyhotovili i učebnice. Môže to byť zaujímavé a podnetné i pre iné naše školy.Môžem na záver povedať, že som veľmi potešený týmto slovníkom z Gemerskej Polomy. Nájdeme v ňom ešte aj všeličo iné, čím sa podarilo pani Dane Červenákovej zostaviť túto knižôčku. Za ňou sa ukrýva množstvo práce autorov, ako sú: Jozef Galajda, Zuzana Kalinová, Emília Miškovičová, Zuzana Šimšíková, Mgr. Oľga Štrbová, rodina Ing. Jána Sáreníka, Zuzana Červenáková, Mária Hraneková, Zuzana Chanasová, Ing. Ján Kušnier, Ondrej Olexa, Mária Červenáková a mnohí iní, ktorí poskytli staršie fotografie zo svojho života, alebo obce. Bc. Stanislava Červenáková vkusne doplnila publikáciu o vlastné ilustrácie.
Dokonca spoznáte v tejto brožúrke aj chotárne názvy, a tak ľahko podľa nich zistíte, kde sa v chotári práve nachádzate. Ak poviete domácim, že chcete zájsť, napríklad Do Gäpšíka, alebo Jävrincovú, na Žďäriky, či Pod härb, ľahko vás tam navigujú. A viete, kto býva vo dvore u Kernäšky? Alebo u Findrônišky, u Pálikô, či u Chrienky? Že neviete? A to som spomenul len niečo z výrazov použitých v publikácii. Je v nej čo prečítať, spoznať i použiť. Odporúčam vám ju vziať do ruky a pozorne sa do nej zahlbiť. Mne sa už len prichodí poďakovať sa za tento slovník, ktorý som dostal z Gemerskej Polomy aj s venovaním od jej zostavovateľky. Veľmi si to vážim a oceňujem. Polomci, ďakujem!
Ondrej Doboš
{jcomments on}

































Nielen na Gemeri, ale pomaly po celom Slovensku sa v súčasnosti rozširujú zostavené slovníky nárečia jednotlivých obcí. Pravda, nie je to nič nového, lebo už oddávna si najmä Slováci žijúci v Uhorsku takýmto spôsobom chceli zachovať svoj rodný jazyk. Môžeme povedať, že aj takéto slovníky prispeli k tomu, že sa ľudia v jednotlivých regiónoch môžu pochváliť tým, s čím žili mnohé roky už ich predchodcovia. Na Gemeri sa takouto problematikou v minulosti zaoberal náš národovec Samo 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a