Edná stará ludová múdrosť pódá, že „Richtár v ďeďine, cisár v krajine“. Ale druhá múdrosť kontruje: „Rašé se do zemi zakopať, ak richtáršiť“. Lebo richtár to nemali nigdaj lehkia, bo od neho velé záviselo a verejná mianka mu nišť nedarovala. Richtár okolo seba statošnych a spolehlivých luďí musí mať, hamišnych, falošnych luďí se musí varovať.
Pani richtárka pred volbamí pódali: „Svoju prácu primátorky mesta som počas štyroch rokov vykonávala s láskou ako svoje životné poslanie. Ponúkam Vám konkrétne výsledky mojej práce za uplynulé volebné obdobie a svoje skúsenosti v komunálnej politike. Získala som ich ako poslankyňa mestského zastupiteľstva v rokoch 2007-2010 a ako poslankyňa Banskobystrického samosprávneho kraja od roku 2009." A keď dodáme k tomu jej kultivované vystupovanie, spôsob jednania s ľuďmi, reálne hodnotenie možností pre mesto vzhľadom na situáciu v kraji a v štáte, vylúčenie nereálnych a populistických sľubov, vylúčenie negatívnych metód v konaní, ako je ohováranie, urážanie, podrážanie, tak výsledok volieb na primátora nebol nijakým prekvapením.
Ešťe ráz velé síl a dobriho zdravia pani richtárke vinšujemo a nech sa im darí. Nech se v robote pre mesto a nás šicich darí zvoleným pánom poslancom, Revúšenom a mestu Revúci.
Ing. Ľudovít Barančok
{jcomments on}




























Dáva se na známosť šicim Revúšenom v mesťe a aj ťim, šva su do sveta oďíďení, že na richtárský stolok si už po druhý ráz po sebe zasedne pani Eva Cireňová, lebo Revúšene tak rozhodli vo volbách 27. novembra 2010 presvešení, že dobre konajú, koď richtárskú palicu do ťichto rúk zas dávajú. O richtárský stolok se inťeresovali päťí, edná žena a šťirä chlapi, kotrí na plagátoch po mesťe viseť zostáli. Edná žena za richtárský stval zasedla, richtárskú palicu v ruke tríme, bo tak rozhodli voliči v Revúci.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a