ktorý skončil príliš mladý, krátko po oslobodení v roku 1946. Mal len niečo cez 22 rokov, keď rozkaz vyššej moci nadobudol platnosť na veky.
Aj keď sa často stretávame s jeho tvorbou pri rôznych príležitostiach, zrejme málokto vie, že nielen slovenčina bola jeho dorozumievacím jazykom. Inklinoval, ako takmer každý v tom čase, aj k revúckemu nárečiu. Keďže cieľom našej stránky je približovať rôznorodosť gemerských nárečí súčasníkom, iste vás zaujme i jeho niekoľko veršíkov napísaných týmto jeho materinským jazykom. Na pomoc som si pribral životopisnú knihu Dušana Mikolaja: Stanem sa básnikom, v ktorej sa nachádza i niekoľko jeho veršov napísaných pri príležitosti jednej letnej zábavy organizovanej hasičským zborom mesta Revúca. Úlohu napísať oslavnú báseň po revúcky mu zadali jeho priatelia - študenti. Slovo dalo slovo a pod korunami gaštanov pri Zdychave Janko Brocko zarecitoval:
Poéma o našom meste
|
V našom romanťickom kraju Ak aj kúšťok pravďi majú, Ništ si z toho nerobímo, Že to dobre šicä vjamo, Náš fabriki naokolo, |
Revúca uš velká buďe, Aj v ňich luďe múdri jesto Korhás idú staveť, šujem, Velé vedä múdri páni Mámo šustró prevíborních, |
Tak hasiči v prvom raďe, Veďä choďiť pekne v raďe, Pravá, levá - levá, pravá, A v neďelu na cvičenja
|
Ani vám nemusím napísať, že báseň nemala ešte vo veršoch koniec, ale viac ani reprízu. Hádajte, kto sa nad nimi najviac pohoršoval? Študenti to iste neboli. Ako vždy, aj tentoraz boli na inej strane.
(MG od)


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a