Treba využiť všetky možnosti na ich publikovanie. Nadviazať na to, čo už niekto zmapoval, zachytil, alebo vytvoril niečo nové. Ideálne sú knižné formy. Výborným médiom pre zachovanie rázovitého nárečia sú obecné noviny. Zbieraním slov, krátkych či dlhších textov, dá sa ukázať na osobitosť nárečia a tak ich nielen uchovať, ale aj oživovať.
            Ľahostajnosť k nárečiu vedie k jeho postupnému zániku. To by bola škoda, ktorá by sa nedala už žiadnym spôsobom odčiniť. Byť hrdý na svoje nárečie nie je hanba. Ukazuje to príslušnosť na konkrétnu komunitu,  oblasť, či dokonca jednotlivú obec.
            Gemerské nárečie je jedným z mnohých na Slovensku. Má svoje zvláštnosti. Zaujímavosťou je, že tu platí v plnej miere príslovie:  „čo dedina, to reč iná“. Je v podstate to isté nárečie, ale medzi obcami sú určité odchýlky a aj preto je dobré zachytiť nárečie tej-ktorej obce čo najpodrobnejšie.
            Občanom Rakovnice záleží na tom, aby sa ich nárečie zachovalo. Sú medzi nimi aktívni zberatelia slov, textov, ba dokonca i básní. Patrí im za to srdečná vďaka. Svedčí to o hrdosti a príslušnosti k obci, rodnej matkinej a otcovej reči. Medzi zberateľov a šíriteľov rakovnického nárečia patria aj externisti. Tí spolupracujú najmä s najstaršou generáciou, u ktorej je predpoklad originality nárečia. Pochvalne sa treba vyjadriť aj o starostoch obce, ktorým je jazykové bohatstvo srdcovou záležitosťou. Výhodou pre obec sú Rakovnické obecné noviny (RON), ktoré zohrávajú významnú úlohu v zachovaní miestneho nárečia. Dôkazom toho boli, i sú, pravidelné rubriky „V našom nárečí“ , „Z nášho nárečia“. Zásluhou RON sa uchová to, čo zberatelia starostlivo zozbierali a napísali. V obci pribudli občania z iných miest a obcí. Mnohým sa nárečie zapáčilo natoľko, že sa snažia ho naučiť. Pri prvých pokusoch často dochádza ku komickým situáciám. Uvediem jeden príklad.
            Do istej rodiny prišla v nedeľu návšteva. Hlava rodiny sa chcela popýšiť vedomosťami z nárečia. 

-         Boli ste v kvastele? – opýtal sa.
-         Bula som v kostele. – odpovedala žena.
-         Tak ako to je? Keď kôň sa povie kvaň a kostol sa nepovie kvastol? 

            Najväčším problémom rakovnického nárečia je správne vysloviť tzv. široké a. Čiže ä. Zdá sa to až príliš jednoduché, ale už aj mladšia generácia to už primerane nevie. Pri správnom vyslovení to znie čarokrásne.
            Nárečie zohráva dôležitú funkciu v živote spoločnosti. Zachovajme to, čo sa z neho dá. Neodkladajme to nabok. Podporujme zberateľov. Nespoliehajme sa na nikoho, že to za nás urobí. Využime možnosť zachrániť jazykový odkaz storočí pre dnešnú i budúcu generáciu.
Dr. Sabo

{jcomments on}