utorok, 21 december 2010 09:23
Svätošný Krašún a šťestlivý nový rok šícím Gemeršenom Doporučený
Napísal(a) Ľudovít Barančok
Vinšujemo my Revúšene, šva smo doma na Gemeru, šicim vám Revúšenom a Gemeršenom po sveťe rozuťekaným, radostný, veselý Krašún. Vinšujemo vám peknú calú krašúnskú zimu, v rodinách spokojnosť, srďešnosť, hojnosť pri šťedrovešernom stvale. Nach su pri nom šicí blískí, kotrí pri ťéto svätošné udalosťi ešťe buc mažú. Spomínajmo s úctó na ťich, kotrí už s namí pri stvale buc nemažú. Ťešmo se na hlasy zvonó z kosťeló, kotria zašätok Krašúna do sveta na známosť dajú. Že naďišól šes radosťi, ale aj šes pokory, vážnosťi a pobožnosťi. Nech všä pošúť krašúnskia piasnišky, koleďi, úprimnia vinše, v kosťeloch organy.
Vinšujemo vám šťestlivý nový rok, dobriho zdravia, velé radosťi i šťestia. Nezabúdajťe na nás doma v Revúci a na Gemeru, na svaj chotár, vršok, studnišku, ulicu a dom rodný. Ešťe ráz, bucťe šicí v novom roku zdraví.
Pozdravujeme srďešne Stránku Maj Gemer a jej tvorcu v Bratislave pána Ondreja Doboša, cez kotrú pozdravujemo my vás a vy nás. A že to takto maže buc, velmi pekne ďekujemo. Nech se mu v zdraví darí.
Ľudovít Barančok, Revúca
{jcomments on}
Zverejnené v
Nárečie
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-