(1886 Praha – 1944 Auschwitz–Birkenau). Bývalý legionár, zanietený, činorodý a nápaditý pražský právnik židovského pôvodu využil predpoklady mesta s bohatým kultúrno-historickým zázemím a viacnárodnostným zložením, aby z Košíc vybudoval životaschopné umelecké centrum Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
V priestoroch múzea zriadil školu, ktorej vedením poveril talentovaného Eugena Króna (1882 Sobrance – 1974 Gödöllő). Zo začiatku bola nazývaná múzejným kresliarskym kurzom, neskôr Krónovou umelecko-priemyselnou školou. Navštevovať ju mohli záujemcovia od 14. rokov a okrem možnosti bezplatného vzdelávania škola ponúkala aj možnosti štúdia na štipendium. Každý rok pravidelne poriadala výstavy pre svojich žiakov a najlepší z nich sa mohli predstaviť osobitne po boku svojho učiteľa a renomovaných výtvarníkov. Vo veľkoryso ponímanej činnosti múzea prevládali výstavy a prednášky (v priemere aspoň jedna výstava mesačne), ktoré šírili aktuálne informácie z oblasti európskeho a československého výtvarného umenia.
Výstava Apoštol Eugen Krón a Košice sa zameriava na autorove najplodnejšie obdobie, kedy našiel svoj štýl a témy, ktoré potom rozvíjal po celý život. Jeho „košický príbeh“ začal stretnutím s fenomenálnym riaditeľom Josefom Polákom a pôvodne náhodná zastávka v Košiciach sa zmenila na osemročný pobyt.
Z kresliarskej školy vzišli výtvarníci ako Koloman Sokol, Ľudovít Feld, Július Jakoby, Béla Nemessányi-Kontuly, Juraj Collinásy, Imrich Oravecz a Jozef Fabini. Na základe košickej prípravy Kolomana Sokola prijali na pražskú výtvarnú akadémiu, neskôr sa stal zakladateľom mexickej grafiky a po vojne vychoval niekoľko slovenských grafikov. Ďalší z Krónových žiakov – Béla Kontuly sa uplatnil na budapeštianskej Vysokej škole výtvarných umení, kde vplýval na svojich študentov.
Výber diel na výstave kladie dôraz na ducha vtedajšej doby. Ukazuje prechod Eugena Króna od secesných intímnych a realisticko-kritických motívov ku kolektivistickým víziám budúceho harmonického sveta a cestu k slobodnému ľudstvu. Ukazuje autorov realistický, symbolistický, expresionistický, kubistický a konštruktivistický štýlový vývin. Súbor plagátov, dokladuje úsilie riaditeľa Poláka o zachytenie výstavného diania okolo Štátneho východoslovenského múzea, ako aj vysokú grafickú úroveň a politickú angažovanosť tvorcu.
Výstava Apoštol Eugen Krón a Košice v Slovenskom národnom múzeu je pripomenutím 95. výročia príchodu Eugena Króna – zakladateľa košickej moderny do Košíc, 30. výročia smrti jeho významného žiaka Júliusa Jakobyho a 75. výročia úmrtia JUDr. Josefa Poláka. Súčasne je prvou výstavou Króna v Bratislave po 52. rokoch a prvou po jeho smrti.
Zbierkové predmety na výstavu zapožičali: Múzeum Vojtecha Lőfflera, Považská galéria umenia v Žiline, Východoslovenská galéria Košice, Východoslovenské múzeumv Košiciach a súkromní zberatelia.




























Slovenské národné múzeum 18. júna 2015 o 17.00 otvára výstavu Apoštol Eugen Krón a Košice, ktorá 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a