Vnútorný priestor objektu je ozvláštnený až po štít strechy otvoreným krovom, s masívnymi stropnými trámami. Vnútorné priečky boli čiastočne odstránené, čím vznikla výstavná sieň a dva samostatné priestory, ktoré slúžia ako dobová izba s ukážkou pôvodného zariadenia a servisná časť s technickým a hygienickým zázemím.
Stavba zaujala odbornú porotu Academie Istropolitany Nova, ktorá ju v úzkej spolupráci s Prvou stavebnou sporiteľňou a Bratislavským samosprávnym krajom navrhla na ocenenie v súťaži o najlepšie obnovené objekty tradičnej architektúry v Bratislavskom kraji. Cieľom súťaže je prispieť k zachovaniu tradičnej architektúry, ktorá vytvára jedinečný obraz regiónu. Obnovou chátrajúcej budovy a jej okolia sa samospráva zaslúžila o zatraktívnenie hlavnej ulice starej mestskej časti a vytvorila dôstojný priestor na prezentáciu histórie obce pre miestnych občanov aj návštevníkov tejto lokality. Devínska Nová Ves je dnes jednou z predmestských častí Bratislavy. Vidiecky ráz stratila v 80. rokoch, keď sa tu začali stavať sídliská a počet obyvateľov sa strojnásobil.
Pôvodne rázovitú dedinu obývali od 16. storočia Chorváti. Aj dnes tu počuť chorvátsky dialekt a potomkovia Chorvátov si svoj pôvod každoročne pripomenú folklórnymi slávnosťami a kultúrno-spoločenskými podujatiami. SNM-Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku v Devínskej Novej Vsi bolo otvorené v roku 2006. Múzeum je zamerané na prezentáciu hmotného a duchovného dedičstva chorvátskej menšiny na Slovensku, ktorá sa zachovala už len v 4 lokalitách v Devínskej Novej Vsi, Jarovciach, Čunove a Chorvátskom Grobe. Slovenské národné múzeum bude prevádzkovať aj novú stálu expozíciu Múzea starej Devínskej: Dejiny a kultúra Chorvátov v Devínskej Novej Vsi, ktorá odráža niekdajší život v tejto obci, s dôrazom na 19. a 20. storočie. Je rozdelená do tematických blokov: história, odievanie, duchovný život a cirkev, regrúti, práca a remeslá. Väčšiu časť expozície tvoria zbierkové predmety SNM-MKCHS, pochádzajúce z Devínskej Novej Vsi. Iné sú zapožičané od miestnych obyvateľov, mestskej časti a farnosti v Devínskej Novej Vsi.
Múzeum starej Devínskej bude pre verejnosť otvorené od 20. júna 2015 v otváracích hodinách SNM-MKCHS: denne okrem pondelka (utorok – piatok: 11.00 – 17.00 a sobota – nedeľa: 12.00 – 17.00) viac info: , tel.: +421 2 204 93 101-02-03, www.snm.sk
Zuzana Vašáryová




























Dňa 19. júna 2015 o 16.30 na Istrijskej 68 v Bratislave SNM-Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku otvorili budovu múzea, 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a