dosiahnutím magickej hranice 300 tisíc návštevníkov stránky práve v čase, keď som si pripomenul svoje meniny. Prišlo to tak neočakávane, že sme nestihli ani zaregistrovať, kto bol tým naším tristotisícim hosťom.
Potešiteľné je, že sme zaregistrovali a predstavili dve naše Gemerčanky, ktoré prekročili hranicu sto rokov života. Boli to Juliana Žornová z Revúcej a pani Terézia Jančošeková z Rožňavského Bystrého. Obidvom želáme aj pri tejto príležitosti ešte raz príjemnú jeseň života v kruhu svojich najbližších.
Zaregistrovali sme nových autorov príspevkov, ktorým ponúkame ďalší priestor na ich príspevky. Boli sme všade tam, kde sa niečo na Gemeri dialo. Zaznamenali sme aj prvé minúty ničivého požiaru Hradu Krásna Hôrka a historického hotela Kohút v Revúcej. Boli sme pri najdôležitejších kultúrnych podujatiach, tak v Rejdovej na festivale ľudového folklóru Gemera, ako aj pri oslavách 150. výročia vzniku Prvého slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej. Zaznamenali sme nebývalé podujatie v slavošovskom tuneli, kde prvýkrát v jeho histórii vystupovala hudobná skupina. Absolvovali sme s našimi turistami najkrajšie túry horného i stredného Gemera. Maj Gemer bol i na takých podujatiach akým je každoročná Ars Antiqua In Via Gothica začínajúca v gotickom kostole v Štítniku, prechádzajúca Spišom i Abovom, aby končila v betliarskom kaštieli. Radi sme uverejnili príspevky od našich krajanov žijúcich na Dolnej zemi, aby sme aj takto precítili kde všade vo svete slovenská i gemerská krv pulzuje.
Značný počet návštevníkov stránky obľubuje i športové spravodajstvo, najmä to futbalové, ktoré tvorí tretiu veľkú skupinu záujemcov o túto stránku.
Vlaňajší rok bol venovaný seniorom, čomu sme aj my na stránke Maj Gemer venovali patričnú pozornosť. Prejavilo sa to množstvom príspevkov, ktoré sme radi od nich uverejnili.
Bolo by možné ešte veľa hovoriť o tom, čím všetkým sa stránka Maj Gemer v uplynulom roku hrdila, s čím žili jej návštevníci. Na záver snáď postačí číslo, ktoré hovorí o počte príspevkov, ktoré sme uverejnili od vzniku vynovenej stránky. Je to neuveriteľných 2 389 len textových. O obrázkovej časti ani nehovorím. Tých je ďaleko viac.
Za to patrí vám všetkým, tak čitateľom, ako aj prispievateľom, ešte raz moje poďakovanie. Želám Vám, ale i stránke Maj Gemer veľa podobných potešujúcich úspechov aj v tomto roku. Dúfam, že nám spoločne bude priať tak zdravie, ako i chuť túto stránku udržiavať medzi našimi Gemerčanmi, aby sa nestratila ani medzi silnými portálmi denníkov a televízie.
Šťastný nový rok 2013 vám všetkým želám, vážení priatelia!
Dr. Ondrej Doboš
{jcomments on}




























Odzneli už prvé novoročné vinše v začínajúcom roku 2013 od členov rodín, priateľov, známych i spolupracovníkov na rôznych úrovniach. Aj ja sa chcem poďakovať vám, návštevníkom stránky Maj Gemer, predovšetkým tým, ktorí ste ju v uplynulom roku využili na prezentovanie toho, čo vás najviac zaujalo, resp. toho, o čom ste považovali za potrebné informovať aj ostatných vo vašom okolí, teda, aby o všetkom dôležitom vedela stále sa rozširujúca rodina. Aj preto sa môžem za vás pochváliť
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a