1986 až 1990 bol v Bratislave mestským odborníkom pre chirurgiu a v r. 1990 bol menovaný do funkcie hlavného chirurga Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Po neľahkom období rokov 1990 - 1991, kedy bol bez udania dôvodu odvolaný zo všetkých svojich dovtedajších funkcií, sa po úspešnom konkurze stal primárom chirurgického oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Rožňave. I tu vykonával svoju prácu s plným nasadením a všetky svoje vedomosti a skúsenosti odovzdával pri výučbe mladých chirurgov. Jeho nesporné odborné kvality i riadiace schopnosti mu onedlho umožnili, už ako riaditeľovi, dobudovať, vyprofilovať poskytovanú odbornú zdravotnú starostlivosť a v roku 1993 slávnostne otvoriť NsP sv. Barbory.
Jeho návrat do Bratislavy bol spojený s veľkou výzvou – dobudovať nemocnicu v Petržalke, ktorá bola vo výstavbe už od mája 1986. Úspešne absolvovaný konkurz v r. 1995 ho priviedol na post 10. riaditeľa tejto nemocnice. Všetku svoju energiu, schopnosti a získané skúsenosti venoval do ukončenia výstavby a plnohodnotného sprevádzkovania tohto nemocničného zariadenia. Už v roku 1997 tak mohla Nemocnica s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda poskytovať zdravotnú starostlivosť. Svoju víziu o ďalšom rozvoji a skvalitňovaní služieb nemocnice však už neuskutočnil. Pre nesúhlas s realizáciou návrhu centralizovaného vedenia všetkých bratislavských nemocníc sa rozhodol, v duchu svojej zásadovosti, v r. 2004 odstúpiť z postu riaditeľa.
Odchodom z postu riaditeľa sa však doc. MUDr. Ján Paškan, CSc. naďalej aktívne venoval organizácii zdravotníctva. Ako prednosta Ústavu sociálneho lekárstva a organizácie zdravotníctva LF SZU odovzdával nadobudnuté vedomosti a poznatky študentom špecializačného štúdia.
Nesporným potvrdením významu osobnosti pána docenta je aj to, že bol zvolený do funkcie prvého viceprezidenta Slovenskej spoločnosti sociálneho lekárstva.
V doc. MUDr. Jánovi Paškanovi, CSc. strácame výnimočnú medicínsku, manažérsku a pedagogickú osobnosť.
Česť jeho pamiatke!
Dr.h.c. prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc.
rektor SZU
(zdroj:szu.sk)




























V bratislavskom krematóriu sa v sobotu 12. júla 2014 navždy rozlúčili s doc. MUDr. Jánom Paškanom, CSc. jeho najbližší rodinní príslušníci, kolegovia, priatelia a krajania z Gemera, ktorý zomrel vo veku 74 rokov. Ján Paškan sa narodil dňa 15. marca 1940 v Prešove, v rodine vojenského lekára s hodnosťou generála. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a