Súťaž je pomenovaná podľa Gustáva Maurícia Reussa, rodáka z Revúcej, ktorý tu v roku 1856 napísal prvé sci-fi dielo na našom území „Hviezdoveda alebo životopis Krutohlava, čo na Zemi, okolo Mesiaca a Slnka skúsil a čo o obežniciach, vlasaticiach, pôvode a konci sveta vedel“, skrátene známe ako Hviezdoveda, ktoré popisuje cestu balónom na Mesiac. Kuriozitou je, že tento rukopis vznikol o sedem rokov skôr, ako vôbec prvý román svetovo najznámejšieho spisovateľa tohto žánru Julesa Verna.
Literárna súťaž Cena Gustáva Reussa nadväzuje na pôvodnú jedenásť rokov trvajúcu súťaž, ktorá vznikla v spolupráci so Slovenským syndikátom autorov fantastiky už v roku 1991 a trvala do roku 2002. Stránka Fandom.sk ju označuje za základnú školu súčasnej slovenskej fantastiky. Do súťaže prispievali aj takí autori ako Michal Hvorecký, Alexandra Pavelková, Zuzana Mojžišová, Miloš Janoušek či Gustáv Murín a v porote zasadali legendy slovenskej literatúry Dušan Mitana, Kornel Földvári, Peter Jaroš, Andrej Ferko, Peter Uličný a mnohí ďalší.
Primárnym cieľom súťaže od začiatku bolo hľadanie literárnych talentov – ponúknuť mladým autorom priestor na autoprezentáciu a publikovanie v literárnom zborníku – a zároveň zvýšiť povedomie čitateľov o pôvodnej slovenskej tvorbe a rozšíriť okruh fanúšikov v žánroch sci-fi a fantasy.
Popularita tohto literárneho žánru na Slovensku z roka na rok rastie, pričom už pred dvadsaťročím sa do tejto súťaže zapájalo od 27 do 135 autorov. Víťazná práca každoročne získala Cenu Gustáva Reussa. Prvé tri ceny boli dotované aj finančne a zhruba dvadsiatka najlepších súťažných literárnych prác vyšla po každom ročníku knižne v zborníku Krutohlav.
Zúčastniť sa môže každý autor s prácou, ktorá nebola dosiaľ publikovaná ani ocenená v inej literárnej súťaži. Súťaž je tematicky zameraná na sci-fi a fantasy. Súťažné práce by mali byť malé prozaické útvary v žánroch sci-fi, fantasy, max. 7 normostrán (12 600 znakov). Súťažné práce musia byť v slovenskom jazyku, jeden autor môže poslať najviac dve práce.
Podmienkou pre zaradenie do súťaže je vyplnená online prihláška. Súťažiaci budú zasielať práce elektronicky, ktoré Mestské kultúrne stredisko ďalej sprostredkuje porotcom anonymizované.
V oboch kategóriách bude súťažiacim s najvyšším počtom bodov v hodnotení udelená hlavná cena – Cena Gustáva Reussa. Súťažiaci umiestnení na druhom a treťom mieste budú ohodnotení vecnými cenami. V oboch kategóriách súťaže bude okrem toho udelená tiež Cena Mesta Revúca.
Všetky ocenené práce budú publikované v Zborníku najlepších prác, ktorý vydá Mestské kultúrne stredisko v Revúcej po vyhodnotení súťaže. Pre víťazov sa naskytne možnosť spolupráce s vydavateľstvom Monokel, ktoré v prípade, že ho zaujme práca autora, vydá jeho knižnú publikáciu pod hlavičkou vydavateľstva Monokel v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej.
Práce posielajte do 31. mája 2025 vyplnením online prihlášky.
MsKS Revúca































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-